piatok 25. apríla 2014
Poveľkonočne
Veľkú Noc sme strávili na Kysuciach. Boli sme tam po štyroch mesiacoch (!), prvý raz s Kristínkou. Ako dobre mi padlo toľko rúk! Mala som toľko voľného času, že som nevedela čo s ním. Janko sa mi síce smeje, že som preležala sviatky na gauči, ale v skutočnosti som si výborne oddýchla. Konečne som mala čas na seba. Prečítala som si zopár časopisov, všetky možné blogy, po polroku si nalakovala nechty, dlho a hlavne bez asistencie sa sprchovala, v pokoji raňajkovala, obedovala aj večerala, a za jedno popoludnie uháčkovala Veronike jarnú čiapku, ktorá je jej napokon malá. Tak putuje do skrine a bude tam dovtedy, kým ju nevytiahnem pre Kristínku.
Od utorka sme zasa doma. Až mi ľúto Veroniky, keď po dňoch, ktoré celé trávila vonku, musí byť s nami zavretá doma a zabávať sa často sama. Kristínka ako naschvál máličko spí, vkuse sotva trištvte hodinku, no najčastejšie na rukách maximálne dvadsať minút. Nechce spať ani vonku v kočíku, naše prechádzky sa končia predčasne, keď sa s veľkým plačom jednej aj druhej poberáme domov. Och, teším sa, že čoskoro vytiahnem mei tai, lebo šatkovanie sa nám akosi nedarí. A teším sa na to, že keď sa presťahujeme, Veronika si hocikedy môže vybehnúť z obývačky rovno do záhrady:) a nemusí sa prispôsobovať sestričke. Lebo keďsa venujem jednej, mám výčitky, že sa nevenujem druhej a naopak.
Večer, niečo po deviatej. Popíjam si víno a zajedám ho kúskom syra. Sama, lebo J. sa zotavuje z črevnej chrípky. Veronika spinká v spálni, Kristínka v obývačke vedľa mňa. Dnes zaspali skoro, tak mám čas pre seba. Celý deň popŕchalo, vzduch intenzívne vonia vlhkosťou a zeminou, čo sa na balkóne mieša s vôňou aviváže. Plný balkón vypratého prádla. A takmer "hotový" špenát, čo sme nedávno s Veronkou nasadili. Už iba pooberať lístky a mixnúť ich s banánom a trochou vody. Mám rada ten náš balkón. Ráno veľakrát vedú moje prvé kroky tam, aby som sa nadýchla čerstvého vzduchu a pozrela sa, aké je vlastne počasie. Bude mi chýbať, rovnako ako celý byt, ale o tom až neskôr...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)

5 komentárov:
Pěkné shrnutí:-))
aach, veru, ruky na nosenie su na nezaplatenie :) viacgeneracne domy maju v tomto vyhodu :) s tou sprchou, nespankom babatka, oddychom ked je babatko na rukach pribuznych, to vsetko poznam a uplne sa tesim s tebou, ze si to teraz mala:)kristinka
takze to klaplo s domom? ;)
Vierka, gratulujem k domčeku. Nie je nad bývanie v rodinnom dome:-), ja to proste milujem. Veľký obdiv, ako všetko zvládaš. My sa máme rýchlo a zbesilo, hold chalan má vrtuľu v zadku. Ale som rada, aspoň si to užívame hlavne vonku, voda, kamene, preliezačky, piesok, psiská ... a okrem toho, ako bolo napísané v Babičke ,,čo by to bolo za chlapca, keby v ňom nebolo ohňa?" Posielam všetkým pusu.
Baby, veľká vďaka za komenty! Vyzerá to tak, že dom bude, ale radšej nechcem veľmi popredu písať, aby som to nezariekla.
Veľmi sa teším, že ma čítate a že si tu nepíšem len tak sama pre seba. Blogová komunita je na nezaplatenie, som rada, že vás mám:)
Zverejnenie komentára