Letné aktuality

Leto tak rýchlo plynie. Akoby som to ani nestačila vnímať. Deň sa strieda s dňom a sú naplnené aktivitami do poslednej minúty. Vážim si, keď dievčence zaspia do pol jedenástej a ja mám zhruba do polnoci  čas pre seba. Ten nechcem plytvať na internete, znova viac čítam knihy aj dávno zabudnuté časopisy, dlho nechávam v sprche na seba padať horúcu vodu, lenivo si čistím zuby a prečesávam mokré vlasy.
Dni bývajú hektické, skoro stále rovnaké a predsa je každý niečím iný. Kolobeh starostlivosti o dievčatá, varenia a upratovania z času na čas naruší návšteva kamarátok s deťmi, rodinných príslušníkov, krátky výlet, prechádzka, zmena plánu. Tak dobre mi to padne!

Užívam si rodinné šťastie a zároveň sa tak bojím o jeho stratu - asi to dôverne poznáte. Musím s tým žiť a sú dni, keď to zvládam lepšie a dni, keď myslím negatívne a bojím sa ešte viac aj bez príčiny. Nemôžem pozerať správy, vtedy mi je lepšie, keď ani len netuším, keď tuho zavriem oči. Ale ako zavrieť oči pred tým, že kamarátkina dcérka má leukémiu? Puká mi srdce, keď na to pomyslím. O pár mesiacov mladšia od našej Veronky, neviem o tom ani písať, bolí ma to. Kým to človek iba vidí v telke, číta v novinách, berie to ako štatistiku, ale keď sa nešťastie šuchne okolo, začne panikáriť.
Pripadám si zbabelo, keď si pomyslím, že som celý minulý týždeň riešila a bála sa, ako Veron zvládne trhanie zahnisaného mliečneho zúbka a opravu ďalších troch! Dali jej "oblbovací" liek, poriešili a ona sa na všetko pamätá len veľmi veľmi matne. Zvládla to oveľa lepšie, ako som si myslela. A ja som kvôli tomu dve noci takmer nespala! Rovnako zvládla aj prvé bodnutie včelou v živote. Prišla mi ho s revom ukázať do kuchyne aj s hompáľajúcou sa včelou na ukazováku jej pravej ruky. Vraj sa chcela s včelou iba kamarátiť, tak ju priateľsky na zvítanie chytila do ruky. Musela som najprv odstrániť včelu. Potom žihadlo. A potom ranu zachladiť balíkom mrazených jahôd:) Pri hysterickom dieťati nadľudský výkon, aj som sa spotila ako kôň.

V sobotu sme boli celý deň na chalupe. Prerába sa, tak sme veľkú väčšinu času strávili vonku v záhrade medzi stromami. To vám bola lahoda. Stretli sme sa celá rodina, pokecali, pogrilovali, Kristínka šla z rúk do rúk, Veronika behala z jedného konca záhrady na druhý, po povale, pivnici, ... no energie celá kopa. Tak som si oddýchla, aj mi ľúto prišlo, že tento rok sme tam boli iba tak krátko a nie minimálne týždeň. Hádam sa tam v auguste alebo septembri ešte dostaneme.

Toľko správy z domova. Nič prevratné u nás. Ibaže žijeme rýchlo. Kika rastie. Papá prvé príkrmy, pretáča sa z chrbta na bruško a naopak, stále dookola, skúša sa plaziť a vkuse cucká materské mlieko. Veronika krásne maľuje, rada si skladá puzzle a lego, kočíkuje bábiky a pozerá Peppa Pig. Donekonečna skáče na trampolíne a po gauči. Ocko chodí do práce. Autom a niekedy na bicykli. Má na starosti záhradu a všetky opravy okolo domu. Sme rady, keď má občas voľno a  je s nami doma:) No a ja menežujem domácnosť. Starám sa, varím, upratujem, nakupujem. A je mi dobre tak, kvočka domáca som. Teda nateraz, si zas nemyslite, že naveky:)
.
Pekné leto bez strachu a starostí želám:)