A bodka.

Piatok, sviatok. Krásne počasie, tak trochu jesenné. Zrána tuhá rosa, lesknúce sa kvapky vody v tráve, celý deň veľa slnka a chladnejší vetrík fúkajúci do chrbta. Vyvešala som dve práčky na balkón, narýchlo uvarila "čínu" - tofu so zeleninou a ryžou na obed, Kristínke príkrm, kým J. pripravoval spálňu na maľovanie a vysával celý dom.
Poobede Záleská divadelná púť. Divadlo Agape s jeho Dúhovým autobusom a Veron  absolútne vtiahnutá do deja, zapájajúca sa do všetkých aktivít. Medzi deťmi je šťastná. A "roztatárená". Cukrová vata, Kofola, zmrzlina. Ihrisko, päť nových kníh z outdoorového antikvariátu, z toho jedna rozprávková. Cirkusové predstavenie, ktoré nás nechytilo.
Večer som upiekla pudingovo-jablkovú štrúdľu, J. urobil na večeru vajíčkovú nátierku. Jedla som neskoro po deviatej, keď ma prestal bolieť žalúdok z "neviemčoho". Ale pre zmenu sa mi začala zasa točiť hlava.
Momentálne som jedna veľmi unavená matka. Chýba mi energia, občas aj dobrá nálada, mám nedospaté a dávno som zabudla, čo je relax. Ťahám od rána do neskorého večera, v noci kojím a upokojujem buntošiacu Veroniku, ktorá stále rozpráva (kričí, plače,...) zo sna, kojím, ukladám na spánok jednu alebo druhú. Už to na sebe cítim. Zrádza ma fyzično aj duševno. Musím niekde dotankovať stratenú energiu. Hlavne rýchlo a efektívne. Máte tip?

Zajtra návšteva, zrejme posledná grilovačka v tomto roku. Mäsko "napácované", klobásky  a párky, syr a zelenina, všetko nachystané v chladničke. Ráno ešte kúpiť čerstvý chrumkavý chleba a ide sa. Počasie má byť také ako dnes, tak sa teším. Pre mňa je to bodka za letom, od pondelka sa budem cítiť jesenne.

Zvesela

Pár optimistických letných fotiek.

+ Kristínkine "happy" tričko
+ Veronikin zakvitnutý dom
+ správne optimisticko-krikľavý krík v záhrade (takmercelé leto zakvitnutý, úžasne voňavý, plne obsadený včelami)
+ kvety pred vchodom kvitnú ešte aj teraz
+ jablkovo-cviklová šťava, ktorú doma pijem len ja:)
+  trendy "fúzkatá" taška
+ Veronikin suvenír zo Starej Bystrice (pravidelne sa s ním rozprávame)
+ Kristínkina nová garderóba od tetičky z UK
+ skvelé bystrické slivky od kamošky

Leto

Posledné augustové noci sú chladné. Krátko pred desiatou večer schovávam dva sušiaky plné prádla pod strechu a trasie ma od zimy. V dome je ticho, prítmie, Janko lúšti pri lampe krížovky a obe dievčatá už spia. Veronika zaspala úplne nečakane o deviatej, čo sa jej nestalo už riadne dávno. Som z toho nesvoja, zvyknutá som na nekonečné večery pri hrách, rozprávkach, na vyjednávanie a vzpieranie sa, keď sa má ísť spať. Kristínka sa zasa stále mrví, v spánku otvára ústa a pýta tak mlieko. Niekedy mám pocit, že pije bez prestávky.
Aj vy máte už teraz tušenie, že leto je definitívne preč? To naše sa mi zdalo strašne ubehané, rýchle. Cestovali sme za rodinou, na chalupu, absolvovali zopár výletov, atrakcií. No nepodarilo sa nám napríklad ani raz ísť na kúpalisko. Zato sme sa odviezli parným vlakom, videli fúru všelijakých zvierat, Veronika si zajazdila na koni, vyskúšala kolotoče a púťové atrakcie od výmyslu sveta. Zjedli sme snáď tonu koláčov, zmrzliny, ovocia, absolvovali zopár grilovačiek a opekačiek, stretnutí s priateľmi, pochodili rôzne detské ihriská. Nazbierali nejaké hríby, na záhrade prvú polovicu leta oberali morušu a druhú pre zmenu maliny. Z chalupy si podovážali debničku plnú jabĺk, hrušiek, sliviek a hrozna, svokrovci nás zasa pravidelne zásobovali cuketami, tekvicami, paradajkami, uhorkami a paprikou.
Celé prázdniny som varila iba hrozne rýchle jedlá, hlavne zeleninové, nechcelo sa mi stáť pri sporáku. Upiekla som iba tri koláče (ak nerátam instantné muffiny) - slivkový s posýpkou, bábovku a makovník. Predvčerom štvrtý - pudingový so smotanou.

Ale. Toto leto bolo aj o únave, vyčerpaní, prispôsobovaní sa deťom. Málo voľného času, fúra povinností a každodenných starostí. Málo kvalitného spánku. Detské žiale, sem tam vzdor,záchvaty hnevu od únavy. Rozbité kolienka, modriny. Kikina šiesta choroba. Veronkine zúbky.
Ale. Aj o samostatnosti, o hrdosti na vlastné dieťa, ktoré sa samo rozhodlo odsťahovať do vlastnej izbičky a tam aj spávať po troch rokoch strávených v rodičovskej posteli. O odúčaní od cumlíka, ktoré bolo prekvapivo jednoduché a bez plaču. O prvých detských potýčkach a túžbe po naozajstnej kamarátke.

A vlastne aj o zvykaní si na nový domov, nové prostredie, okolie.

Leto bolo fajn. Teším  sa na jeseň. Tú mám ešte radšej.

Ošiaľ

Poznáte prasiatko Peppu a jej bračeka Toma? U nás už vyskakujú odvšadiaľ, kam sa pozriem.
Začalo to celkom nevinne jediným kliknutím na youtube a skončilo zberateľským ošiaľom mojej malej diváčky. Ešteže má dve tety v Anglicku, ktoré ju usilovne zásobujú všetkým možným s motívom Peppa Pig. Od oblečenia, cez krochkajúce plyšové hračky až po zubné kefky a pasty či muffiny v prášku.
Nestačím sa diviť a už tuším, že toto sa skončí iba ďalším ošiaľom.
Tipnite si so mnou, čo bude nasledovať. Hello Kitty? Barbie? My little Pony? ...