Leto

Posledné augustové noci sú chladné. Krátko pred desiatou večer schovávam dva sušiaky plné prádla pod strechu a trasie ma od zimy. V dome je ticho, prítmie, Janko lúšti pri lampe krížovky a obe dievčatá už spia. Veronika zaspala úplne nečakane o deviatej, čo sa jej nestalo už riadne dávno. Som z toho nesvoja, zvyknutá som na nekonečné večery pri hrách, rozprávkach, na vyjednávanie a vzpieranie sa, keď sa má ísť spať. Kristínka sa zasa stále mrví, v spánku otvára ústa a pýta tak mlieko. Niekedy mám pocit, že pije bez prestávky.
Aj vy máte už teraz tušenie, že leto je definitívne preč? To naše sa mi zdalo strašne ubehané, rýchle. Cestovali sme za rodinou, na chalupu, absolvovali zopár výletov, atrakcií. No nepodarilo sa nám napríklad ani raz ísť na kúpalisko. Zato sme sa odviezli parným vlakom, videli fúru všelijakých zvierat, Veronika si zajazdila na koni, vyskúšala kolotoče a púťové atrakcie od výmyslu sveta. Zjedli sme snáď tonu koláčov, zmrzliny, ovocia, absolvovali zopár grilovačiek a opekačiek, stretnutí s priateľmi, pochodili rôzne detské ihriská. Nazbierali nejaké hríby, na záhrade prvú polovicu leta oberali morušu a druhú pre zmenu maliny. Z chalupy si podovážali debničku plnú jabĺk, hrušiek, sliviek a hrozna, svokrovci nás zasa pravidelne zásobovali cuketami, tekvicami, paradajkami, uhorkami a paprikou.
Celé prázdniny som varila iba hrozne rýchle jedlá, hlavne zeleninové, nechcelo sa mi stáť pri sporáku. Upiekla som iba tri koláče (ak nerátam instantné muffiny) - slivkový s posýpkou, bábovku a makovník. Predvčerom štvrtý - pudingový so smotanou.

Ale. Toto leto bolo aj o únave, vyčerpaní, prispôsobovaní sa deťom. Málo voľného času, fúra povinností a každodenných starostí. Málo kvalitného spánku. Detské žiale, sem tam vzdor,záchvaty hnevu od únavy. Rozbité kolienka, modriny. Kikina šiesta choroba. Veronkine zúbky.
Ale. Aj o samostatnosti, o hrdosti na vlastné dieťa, ktoré sa samo rozhodlo odsťahovať do vlastnej izbičky a tam aj spávať po troch rokoch strávených v rodičovskej posteli. O odúčaní od cumlíka, ktoré bolo prekvapivo jednoduché a bez plaču. O prvých detských potýčkach a túžbe po naozajstnej kamarátke.

A vlastne aj o zvykaní si na nový domov, nové prostredie, okolie.

Leto bolo fajn. Teším  sa na jeseň. Tú mám ešte radšej.