Treba vydržať

Minulý víkend bol jeden z tých úžasných, keď je vonku síce hrozné počasie, ale doma panuje pohoda. Zbierali sme v záhrade popadané lístie, poobede si zakúrili v krbe, objednali pizzu a zapíjali ju medovinou:) Taká tá obyčajná rodinná pohoda ako už dávno nie.
V pondelok návrat do reality. Kruté jesenné hmly, ktoré sa celý deň nerozplynú. Veronikina zlá nálada, žiarlivosť na sestričku, ktorá sa po čase zasa vystupňovala. Alebo je to nuda, únava, ... netuším. Treba prečkať. Frustrácia, lebo kvôli jej termínu u zubára nemôžeme ísť do materského centra "na tancovanie". Nedá sa chodiť von alebo vonku niet čo robiť. Lebo na ihrisku je všetko mokré. Vďakabohu aspoň za našu hojdačku pod strechou a bicykel. Výbuchy zlosti a vynucovanie si plačom sú u nás na dennom poriadku.Treba prečkať, však viete...
Kristínke idú zasa zúbky. Štyri naraz. Kruté noci sú to. Poriadne nespí ani jedna ani druhá a tým pádom nespí u nás vlastne nikto:) Ani cez deň u nás nikto nespí, jedine ja postojačky. Kiki visí celé noci na prsníku - fakt nepreháňam - a ja sa  ráno budím stuhnutá ako cencúľ, s boľavým chrbtom a vykrúteným krkom. Unavená ťahám celé dni a večer podráždene kričím kvôli každej "prkotinke". Treba to nejako prežiť, nepripúšťať si, fungovať, robiť jednu vec za druhou,veľmi o tom nerozmýšľať a neporovnávať sa a svoje deti s inými, lebo by ma si "piclo". Ale človek sa má našťastie stále na čo tešiť.

Vianoce v dohľadne. Ja som síce až dnes videla prvú vianočnú reklamu, ale na vianoce myslím už zopár týždňov. Hlavne na to, čo komu kúpime. Čo darovať dievčatám a čo by potešilo dedkovcov. Chcem mať darčeky "v suchu" ešte v novembri, nech sa v decembri nemusím tlačiť v obchodoch a nerviť v rade pri pokladni. Včera som objednala veľa veľa knižiek, hlavne detských a dačo aj pre seba. A dnes som kúpila ešte balík slamených ozdôb na stromček, však ten my tradične zdobíme už prvého decembra, tak aby som nič nezmeškala. Starý otec sa u nás zasa včera zastavil cestou do Bratislavy a nechal u nás dva adventné kalendáre a poriadny balík salóniek, tak sme hotoví. Našla som doma ešte dva vianočné aroma oleje, musím teda ešte zohnať nejakú aromalampu, lebo voňajú báječne, stále si chodím k nim pričuchovať. Toľko sa teším na tie sviatky, že až. Prvé v novom dome, pri zapálenom krbe, možno aj so snehom, ak sa podarí. Plánujem, čo upracem, čo navarím, čo napečiem, aké menu bude mať Kristínka, aké rozprávky by sa mohli páčiť Veronike... Pevne verím, že si aj my s J, nájdeme konečne čas a podarí sa nám v pokoji vypiť si pohár vína a posedieť pri filme na gauči bez toho, aby jeden  nás musel stále lietať k deťom. Ach jo, život s deťmi je ťažký, ale nemenila by som ani za ten svet.
Videli ste nedávno Famíliu, čo beží na estévé dvojke? Bol to úžasný diel. Názov bol "životný reštart" a tá blondínka tam v závere okrem iného povedala jednu vec... že stále čakáme, že nám bude lepšie...až deti pôjdu do školy, až odrastú, až... a to nie je správne, lebo takto budeme stále  na niečo čakať a život sa nám presype pomedzi prsty. Verte neverte, nemôžem na tie jej slová zabudnúť. Stále mi rezonujú v mysli. Niečo na tom bude.

Pár minút po dvadsiatej tretej, končím, idem spať. Majte pekný zvyšok týždňa. Hlavne  optimistický:)