pondelok 26. januára 2015
Malinkaté radosti robia deň
Súhrn malých radostí z posledných dní.
Dnešné raňajky: banánový koktail so sójovým mliekom a troškou agáve sirupu.
Jablkový koláč podľa receptu od J. mamy, upiekol ho sám.
Baby pozerajú rozprávku. Siesta po obede.
Výzdoba na Kikinej narodeninovej oslave.
Torta od mojej sestry. Malinová. Celú, vrátane figúrok, urobila sama. Poklona, madam:)
A dnešné radosti. Kristínkin kvietok zakvitol, robí nám radosť pri jedle. Kúpila som si novú Marianne aj s darčekom - sadou kozmetických štetcov. Radosť mám velikú.
Majte pekné dni! My sa ešte doliečujeme.
utorok 20. januára 2015
Zavreté doma
Nemám najlepšiu náladu. Už druhý mesiac sa trápime s chorobami. S medziprestávkami sú baby choré od konca novembra. Sople, kašeľ, stále dookola. A s nimi som chorá i ja. J. tiež kašle už odnepamäti. Odkedy sme sa vrátili z Kysúc, som s nimi zavretá doma, nikam nechodíme a pravdupovediac, už z toho pakatiem. Ony sa tiež nudia, už ich nič nebaví, bodla by zmena. Veronika vyplakáva, lebo chce ísť do materského centra medzi deti, Kiki chce zasa von za mačičkami, do záhrady. Deň mi príde nekonečne dlhý a dochádzajú mi nápady, ako baby zabaviť. Tvoriť sa veľmi nedá, lebo Kiki všetko zlikviduje skôr, ako to stihneme dokončiť. Všemožne sa ju síce snažím zapájať do rôznych činností, ale ešte to nejde tak, ako si to predstavujem. Veronike to samozrejme lezie na nervy, kričí na ňu, občas ju udrie, ja potom ziapem tiež, nervy na vlásku. Poznáte.
Treba prečkať túto zimu. Ani si neviete predstaviť, ako sa teším na jar. Kristínka už začína chodiť a o také dva mesiace to už bude super, keď jej chôdza bude istejšia a nebudem musieť stále kriviť chrbát.
Celé dni sa hráme v detskej izbičke, čítame si, maľujeme obrázky - je sranda vidieť takého drobca, ako sa snaží na papier ceruzkou načmárať pár čiar, staviame kocky, lego duplo, puzzle alebo pozeráme rozprávky, počúvame pesničky. Keď je najhoršie, vytiahnem dievčatám moje zásoby bižutérie, kozmetických vzoriek, veľkých gombíkov, farebné slamky, plastové nádoby,... čokoľvek, v čom sa môžu donekonečna prehrabávať. To ich baví obidve.
Čajíčkujeme, ládujeme sa sušienkami a ovocím, slanými tyčinkami. Vyzeráme z okien tatina a pozorujeme záhradu, vtáky, mačky, ľudí (najčastejšie poštárku a smetiarov).
Nuda ako hrom.
Na fotkách:
+ Solmucol, lebo Veronika kašle ako starý hrniec.
+ Umenie z kúpeľne. Mydlové farbičky, poznáte? Geniálna vec na rôzne povrchy (teda okrem steny samozrejme). Neviem, kde sa dajú kúpiť, dostali sme ich ako darček, ale slúžia teda parádne. A potom výtvor stačí zotrieť vlhkou handričkou.
+ Kika triedi puzzle.
+ Veronikin sad, v ktorom rastú pomaranče, jahody a slivky.
+ Zásoba malinkatých serepetičiek, ktoré Kiki neuveriteľne bavia. Len musím robiť dozor, aby si ich nenapchala do úst.
+ Aj do detskej izbičky zavítalo slniečko. Aspoň na chvíľočlu.
Pekný zvyšok týždňa. A veľa zdravia:)
pondelok 19. januára 2015
Prvý
Kristínka má dnes jeden rok!
A že to bol krásny rok plný pokrokov a malých radostí.
Už to nie je bábätko.
Má 9,5 kila, 78 centimetrov, 6 zubov.
Neustále džavoce, robí prvé samostatné krôčiky.
Rada a veľa papá, stále cucká spokojne materské mlieko, spí v posteli pri mamine, ockovi a Veronike.
Neznáša kočík, autosedačku a obliekanie.
Najradšej sa nosí na rukách pekne pri mamke.
Je úžasná, pre nás dokonalá.
Milujeme ju a všetci si želáme, aby ten druhý rok bol ešte krajší ako prvý.
streda 14. januára 2015
Malé radosti všedných dní.
Dnešné radosti.
Knižka od Daniela Heviera, z ktorej Veronike čítam na dobrú noc.
Zakvitnutá kalanchoe na kuchynskom okne.
Môj dnešný ľahký obed - ananásovo-mrkvový šalát. Klasika.
A dezert, lebo mám narodeniny. Čokoládový puding s horúcimi malinami.
nedeľa 11. januára 2015
Doma
Konečne doma z výletovania po dedkovcoch. Dali sme si slušný okruh po Slovensku a dnes sme sa vrátili domov. Aj tak sa najlepšie vyspím vo vlastnej posteli!
Zajtra začína zasa po pomerne dlhom čase každodenná rutina. Ocko v práci, my tri doma. Veronike sa ani domov nechcelo ísť, vraj tu je nuda. Celkom ju chápem, chúďa. Doma na ňu nieto toľko času, takto jej všetci vymýšľali program, každú minútu dňa niečo robila, večer padala do postele od únavy ako klát. A raz dokonca zaspala poobede.
Veľa času sme strávili vonku, v snehu, na prechádzkach. V sobotu sme zasa boli na oslave 80.tych narodenín mojej babky. Juj, dobre bolo. Oddýchla som si.
Je niečo pred desiatou, obe už spia. Narýchlo som povybaľovala a potriedila hádam tonu vecí, vyprala a vyvesila dve práčky. V kuchyni zostal poriadny neporiadok po večeri, ale ten upracem až ráno, lebo už nemám silu a ani príležitosť venovať sa mu. Kiki sa derie ďalší zub, spí nepokojne a každú chvíľku k nej treba odbiehať.
Vypínam teda počítač a idem si čítať.
Dobrú noc.
Zajtra začína zasa po pomerne dlhom čase každodenná rutina. Ocko v práci, my tri doma. Veronike sa ani domov nechcelo ísť, vraj tu je nuda. Celkom ju chápem, chúďa. Doma na ňu nieto toľko času, takto jej všetci vymýšľali program, každú minútu dňa niečo robila, večer padala do postele od únavy ako klát. A raz dokonca zaspala poobede.
Veľa času sme strávili vonku, v snehu, na prechádzkach. V sobotu sme zasa boli na oslave 80.tych narodenín mojej babky. Juj, dobre bolo. Oddýchla som si.
Je niečo pred desiatou, obe už spia. Narýchlo som povybaľovala a potriedila hádam tonu vecí, vyprala a vyvesila dve práčky. V kuchyni zostal poriadny neporiadok po večeri, ale ten upracem až ráno, lebo už nemám silu a ani príležitosť venovať sa mu. Kiki sa derie ďalší zub, spí nepokojne a každú chvíľku k nej treba odbiehať.
Vypínam teda počítač a idem si čítať.
Dobrú noc.
pondelok 5. januára 2015
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)



