Konečne doma z výletovania po dedkovcoch. Dali sme si slušný okruh po Slovensku a dnes sme sa vrátili domov. Aj tak sa najlepšie vyspím vo vlastnej posteli!
Zajtra začína zasa po pomerne dlhom čase každodenná rutina. Ocko v práci, my tri doma. Veronike sa ani domov nechcelo ísť, vraj tu je nuda. Celkom ju chápem, chúďa. Doma na ňu nieto toľko času, takto jej všetci vymýšľali program, každú minútu dňa niečo robila, večer padala do postele od únavy ako klát. A raz dokonca zaspala poobede.
Veľa času sme strávili vonku, v snehu, na prechádzkach. V sobotu sme zasa boli na oslave 80.tych narodenín mojej babky. Juj, dobre bolo. Oddýchla som si.
Je niečo pred desiatou, obe už spia. Narýchlo som povybaľovala a potriedila hádam tonu vecí, vyprala a vyvesila dve práčky. V kuchyni zostal poriadny neporiadok po večeri, ale ten upracem až ráno, lebo už nemám silu a ani príležitosť venovať sa mu. Kiki sa derie ďalší zub, spí nepokojne a každú chvíľku k nej treba odbiehať.
Vypínam teda počítač a idem si čítať.
Dobrú noc.
2 komentáre:
Tak, Vieri, dúfam, že noc bola pokojnejšia, než ako sa javila na začiatku:) Veru tie nové začiatky starej rutiny, ááách jo, ani po materskej to nie je žiadne žúžo vracať sa po voľne do práce, keď na chvíľku vypnúť od každodenného kolotoča bolo tak fajn;) Tak nech sa nenudíte a nech vám je dobre aj doma. Gabi
Gabi, že? Keď budem chodiť do roboty, tiež to nebude nič moc, ale aspoň baby budú samostatnejšie. A večery iba moje:) Či som naivka? pozdravujem
Zverejnenie komentára