Očakávanie pohody

Môj kútik v spálni. Nebyť Veronikinej kresbičky, celkom neromantický.
V poslednom čase, keď ma niečím nahnevá, nakreslí mi na uzmierenie obrázok:)
Dobré finty na mňa má, má ma prekuknutú do morku kostí to dieťa moje.
*
Bola som sa  odreagovať na power joge a vidím to na svalovicu na ďalšie tri dni.
Vonku mrholí, fúka, nečas jak vyšitý, aspoň že áut na ceste bolo minimum. Nerada šoférujem v tme.
Kiki za mnou tentokrát plakala vraj len tri minúty, čo je výrazný úspech. Hneď mám lepšiu náladu a silu na častejšie povyrazenia si. Niekam. Na kávu. Do obchodov. Za kultúrou?

Zajtra  piatok. Piatky sú moje. Lebo odsýpajú. Lebo J. príde skôr z práce. Lebo upratujem pred víkendom, aby som potom nemusela. Lebo sa teším na rodinné víkendy, návštevy, pohodičku. Lebo je doma viac rúk, viac pomoci s dievčatami. Lebo cez víkend si stihnem aj čo to prečítať, možno pozrieť na pc film, niečo rozháčkovať... Každý piatok je v znamení očakávania pohody. A to čakanie je zvyčajne ešte krajšie, ako nasledujúca realita. Ale nech! Treba myslieť pozitívne.

Majte pekný piatok aj víkend!

Piatok

Piatok. Mám rada piatky, aj keď nechodím do práce a nemusím skoro ráno vstávať.
Sladké raňajky. Actimel, rožok s maslom a jahodovým džemom. Pohár vody, magnézium a béčko.
Mierna svalovica po včerajšej power joge.
Krátky výlet do banky zrušiť účet, pekne celá rodinka.
Rozhodnutie neísť na prednášku o esenciálnych olejoch, na ktorú som sa tak tešila, lebo Kristin trápi vlhký kašeľ. Počkáme, čo sa z toho cez víkend vyvinie.
Nevarím. Zeleninová polievka s mrveničkou od včera. A hranolky z rúry s kečupom.
Upratujem. Vysávam. Umývam podlahu. Vyberám a zas napĺňam umývačku. Zapínam práčku. Neskôr vešiam. Narýchlo a v priemere desaťkrát za deň upratujem detskú izbu.
Poobedná prechádzka. Do lekárne po kalciový sirup a Mundisal.
Hráme sa v záhrade s mačkami, dievčatá sa hojdajú na hojdačke, Kiki máva odtrhnutými vetvičkami, Veronika hopsá na zelenom gumenom koníkovi.
Zaslúžená čokoládová tyčinka s ľanovými semiačkami. Krajec chleba so šunkou, syrom a vajíčkom.
Večer sprcha a figový jogurt.
Baby spia, mám čas pre seba. Čítam knihu a strácam sa v nej.

Dobrú noc.

PS: Aha, ako mi vykvitla antúria! Dostala som ju od rodičov minulý rok na narodeniny a nikde pre ňu nebolo miesto. Najprv som sa bála, aby z nej neochutnala Veron, potom sme sa sťahovali a parapety v dome sú pre veľký kvetináč priúzke. Našla si miesto v spálni na komode, najprv z nej padalo more listov a myslela som si, že o ňu prídem, a ona takto. Teší ma vždy, keď sa na ňu pozriem.

Dnešné správy

Stručne.

Baby fotené minulý týždeň v záhrade, ktorá bola ešte pod snehom...a foto dnes. Jar v dohľadne.

Február nemám veľmi v obľube, je to taký nijaký mesiac. Tak si ho všemožne spríjemňujem. Malinová bublanina a mašličky s makom nasladko, poliate roztopeným maslom.

Z Valentína. Prvá kytička tulipánov v tomto roku. Nové slúchadlá. Valentínsky ružové.

Viac takýchto dní

Desať hodín večer, ležím v posteli pri dievčatách, ktoré zaspali iba nedávno, a ťukám si do klávesnice.Vonku chumelí, fučí vetrisko, radšej ani nohu nevystrkovať z domu. Dnes som bola úprimne rada, že sme víkend trávili doma a neboli niekde na cestách. A že to bol fajn víkend. Odkedy Kika chodí, všetko je akosi ľahšie. Aj navariť sa dá, aj trošku upratať, aj si trošku oddýchnuť, aj chrbát ma menej bolí... Treba síce mať oči na stopkách, lebo zalezie a vylezie hocikam a ľahko sa udrie, prípadne si vloží dačo nejedlé do úst, ale rozhodne je to väčšia pohoda, ako keď som ju nosila celé dni na rukách a všetko som robila jednou rukou. Pomaly ale isto zasa nadobúdam svoju slobodu. Ak máte malé deti, určite ma chápete. Nechcem, aby to vyznelo sebecky, ale už sa neviem dočkať, kedy budem mať viac času sama na seba.

Konečne som dočítala štós rozčítaných časopisov, vytriedila ďalšie zásuvky, povyhadzovala kopec nepotrebných vecí, vyprala tri práčky, pozalievala kvety, ...jednoducho produktívne dni. Aj energie mám akosi viacej, tak nech sa ma drží zubami nechtami, treba ju ako soľ.
Tento víkend bol naozaj pokojný, v rodinnom duchu, pekne doma pri kozube. Veľa sme sa hrali,veľa sme s dievčatami tvorili, J. upiekol s Veronikou výbornú malinovú bublaninu a konečne sme dali dole z balkóna vianočnú výzdobu. Na obed bola lepenica - kapusta, zemiaky a opečená slaninka, nevedeli sme sa dojesť. Tak dobre mi to padlo! Hlasujem za viac takýchto dní.

Vďaka tomu, že celý týždeň mrzlo, máme na záhrade stále snehuliaka. Už nevyzerá tak fešne, ako na tejto fotke, vypadli mu gombíky a vietor mu odniesol klobúk, ale stále tam je. Od utorka má prísť oteplenie a ja chcem strašne veriť, že už definitívne. Neviem sa dočkať jari, teplých dní, kedy odhodím zimné overaly. Na záhrade sa nám už zo zeme tlačia nejaké cibuľoviny, ale neviem ich identifikovať, lebo sme sa sem sťahovali až v máji, tak to bude prekvapenie, čo nám napokon vykvitne. Teším sa, teším na marec.

Medzi ľudí chceme už

Hlásim, že už nám je lepšie, po kašli a sopľoch ani chýru ani slychu - klop, klop, klop - a zajtra sa chystáme medzi deti. Ideme si zatancovať do materského centra, tak verím, že to po dvoch mesiacoch absencie už vyjde.
Tieto moje koláže ma bavia, rada si ich aj spätne prezerám. Dokumentujem si nimi sama pre seba uplynulé týždne a dni, je to super. Týmto ďakujem za inšpiráciu Natálii, ktorá s nimi kedysi začala.
Aha, čo som nafotila za posledné dni:
- jednu zmaľovanú slečnu (môj takmer nový rúž padol za vlasť... koľký už v poradí?)
- jednu maňušku vyrábanú v absolútnej réžii dieťaťa (preto tie vzory po "tvári" a modré vlasy)
  a Hovorníček od Daniela Heviera, top posledných večerov pred spaním
- moje dnešné voňavé radosti (viac na druhom blogu)
- trojnohú žirafu s mláďaťom
- moje nové knihy (dostala som dodatočne na narodeniny od svokrovcov)
- konečne niečo v nemčine, nech úplne nezakapem (J. mi doniesol z Viedne)

Majte pekný týždeň!