Môj kútik v spálni. Nebyť Veronikinej kresbičky, celkom neromantický.
V poslednom čase, keď ma niečím nahnevá, nakreslí mi na uzmierenie obrázok:)
Dobré finty na mňa má, má ma prekuknutú do morku kostí to dieťa moje.
*
Bola som sa odreagovať na power joge a vidím to na svalovicu na ďalšie tri dni.
Vonku mrholí, fúka, nečas jak vyšitý, aspoň že áut na ceste bolo minimum. Nerada šoférujem v tme.
Kiki za mnou tentokrát plakala vraj len tri minúty, čo je výrazný úspech. Hneď mám lepšiu náladu a silu na častejšie povyrazenia si. Niekam. Na kávu. Do obchodov. Za kultúrou?
Zajtra piatok. Piatky sú moje. Lebo odsýpajú. Lebo J. príde skôr z práce. Lebo upratujem pred víkendom, aby som potom nemusela. Lebo sa teším na rodinné víkendy, návštevy, pohodičku. Lebo je doma viac rúk, viac pomoci s dievčatami. Lebo cez víkend si stihnem aj čo to prečítať, možno pozrieť na pc film, niečo rozháčkovať... Každý piatok je v znamení očakávania pohody. A to čakanie je zvyčajne ešte krajšie, ako nasledujúca realita. Ale nech! Treba myslieť pozitívne.
Majte pekný piatok aj víkend!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára