Uf, nesmiem pozerať, počúvať, ani čítať správy. Bo potom moc premýšľam a stále viac sa bojím. O seba, blízkych, deti, všetkých naokolo. Kedysi som tu písala, že ked sa nešťastie stane niekde daleko a cudzím ľudom, je to iba štatistika. Odkedy mám vlastnú rodinu, neplatí to. Bolestne prežívam všetky tragédie neznámych ľudí. Známych o to viac. Neschádzajú mi z mysle. Večery a noci sú v tomto najhoršie...
... Pred cca piatimi rokmi som letela z Viedne do Bonnu rovnakou spoločnosťou a rovnakým typom lietadla, ktoré dnes plní palcové titulky novín. Dostali sme sa do hroznej búrky, pre ktorú sa pilot pokúsil najprv núdzovo pristáť v Duesseldorfe, ale letisko bolo uzavreté. Napokon sme šťastne pristáli až vo Frankfurte, no pre neuveriteľnú búrku sme z lietadla ešte dalšiu hodinu nemohli vystúpiť. Nikdy nezabudnem na to, čo tá búrka s lietadlom robila, na ten strašný zvieravý strach o život. Želám si, aby som takýto strach nemusela ja ani moji blízki už nikdy zažiť.
2 komentáre:
Pekne pripomenutie dnesneho dna.. :)
tiez nepozeram spravy.. a bojim sa vsetkeho :) toto padnute lietadlo je hrozne tym, ze za nic nemohlo, proste niekomu preplo. A to je v sucasnom svete akosi casto..
Zverejnenie komentára