Opice Škorice sú to

Po veľmi fajn týždni tak trochu bad day.
Chorá, usoplená Kristínka. Neustále sa budiaca Veronika. Niekoľko nocí som sa nevyspala, ale klátiac sa raz na jeden potom na druhý bok som nosila po tmavom dome Kiku, tíšila Veroniku.
Ani jedna z nich nie je dobrý spáč, ale vždy je to tak, že keď už od únavy padám na hubu, príde noc, kedy zrazu spia a ja zázrakom naberiem energie na ďalšie náročné noci. Teraz som zasa vo fáze čakania...
Keď sa tak prechádzam v noci po izbách, aby som nezaspala a Kika mi nevypadla z rúk, veľa premýšľam a plánujem, organizujem, riešim, vediem rozhovory, ktoré sa napokon reálne nikdy neuskutočnia  v takej odvážnej forme ako si predstavujem v noci. Alebo si v mysli triedim šatník, kombinujem outfity a premýšľam, čo vyhodiť, darovať, či naopak dokúpiť.Alebo sa v duchu sama so sebou rozprávam po nemecky. No a často si len tak predstavujem a vizualizujem, čo budeme robiť v lete, akí budeme dajme tomu o desať rokov a tak. Trošku bláznivé, však?

Dnes teda od rána spavo, tma, dážď za oknami, prázdne tiché ulice. Po ťažkej noci sme spali do deviatej a deň sa rozbiehal len veľmi lenivo,
Veronika spadla z pracovného stola, po ktorom sa stále promenáduje napriek zákazom.  Našťastie na koberec, ten pád stlmil, takže nič vážne.
Kristínka spadla o polhodinu tak, že si riadne udrela hlavu o roh postele. Najnebezpečnejšie miesto v detskej izbe, ktoré stále prekrývam paplónom a práve dnes tam nebol. Poriadna hrča na hlave a trochu krvi, stihla s pritom ešte aj rozseknúť hornú peru, ďalšia krv. O hodinu zas spadla z gauča na podlahu. Samozrejme hlavou.
Ešteže u nás na všetky úrazy a boľačky zaberá Mundisal alebo Dentinox, cuckali by to stále, musím ho schovávať, ale v takýchto prípadoch im trošku dám a je mi jedno, že je určený na tlmenie bolesti pri prerezávaní zubov. Funguje zázračne, len je tuším silne návykový, lebo hrozne protestujú, keď im ho beriem.
Môj zeleninový vývar na obed plný zdravia uvarený s láskou obe dievky odmietli. No nech nepreháňam. Veron zjedla asi tretinu taniera a Kika ho jedla iba vtedy, ak mohla obsah misky premiestňovať do druhej a ja som ju popritom kŕmila z obidvoch. Brumíka zato zbaštili na jeden hlt.

Do večera sa síce nestalo už nič katastrofálne, ale ja si po dnešnom dni pripadám ako neschopná matka. Doudierali sa mi, hoc ich nespúšťam z očí, lebo viem svoje. Že Veron?
Mám  v zásobe plno dramatických zážitkov, lebo Veronika s obľubou skúša nové veci. Ako krájanie tým najväčším nožom, ktorý doma nájde, miešanie vriacej polievky priamo na sporáku, ochutnávanie obsahu lekárničky, strihanie krajčírskymi nožnicami... Kristínka zas s obľubou testuje vodu z vane, najnovšie aj zo záchoda, rada pije sprchový gél, bublifuk a líže mydlo. Mám pokračovať?
Rodičovstvo je proste dráma, komédia, občas oboje dokopy.
Pred mesiacom som napríklad umývala na poschodí okno a na prízemí Veronika pozerala rozprávku a lízala lízatko. Kika spala. Zrazu som začula nejaký chrapot, vycvičená som už vedela, koľká bije. Ona to lízatko v tvare srdiečka vdýchla, a celé! Nebolo mi všetko jedno, ale pomerne rýchlo som si ju prehodila cez koleno, búchala ju po chrbte, stláčala jej hrudník a lízatko z nej vyletelo. Chvalabohu. Alebo už sa mi v minulosti stalo aj to, že som jej ho vyberala z krku aj s paličkou. A musíte uznať, že prehltnúť lízatko aj s plastovou paličkou je už iný výkon!

Nemyslite si prosím o mne, že som nezodpovedná matka. Strážim ich ako oko v hlave. Ale sú dve a máme poschodový dom. A ja mám tiež len dve oči, ktoré sa nedokážu dívať každé iným smerom:) Mám pocit, že čím som úzkostnejšia a to ja som, tým absurdnejšie veci sa mi stávajú. Mám kamošku, ktorá ma tiež dcéry vo veku tých mojich, voľne si pobehujú po celom ich dome, a nič také ako mne sa jej ešte nestalo. Žeby zákon príťažlivosti?

Malé opice sú to, ale milujem ich najviac na svete.