Jún bol turbulentný mesiac. Ako na hojdačke.
Horúce a chladné dni sa striedali, rovnako moja nálada sa menila z dobrej na zlú v závislosti od vonkajších okolností.
Užili sme si veľa zábavy, slnka, vody, priateľov. Grilovali, pojedli veľa jahôd a celý mesiac oberali morušu. Často sme čakali na búrku či aspoň tichý letný dážď. A ten napokon neprišiel.
S dievčatami sme v záhrade pozorovali malé slimáčiky vlečúce si na chrbte svoje chalupy, fúkali pavúkom do sietí a kŕmili mačky mliekom.
Veronika dostala svoj prvý naozajstný bicykel. A Kristínka sa učí jazdiť na odrážadle.
Na chodníkoch sme minuli snáď tonu farebných kríed. Trhali sme kvety do váz a po cestách zbierali kamene. Našli sme si nových kamarátov.
Prečítala som veľa kníh, veľa časopisov, veľa všeličoho hľadajúc sama seba. Upiekla niekoľko výborných koláčov. Málo a s nechuťou varila. Zjedla kilá čokolády a vypila litre kávy po Kikiných neprespatých nociach. Tento mesiac som spala skutočne málo, o to viac času som strávila nočným pochodovaním po dome, pozorovaním oblohy a pristávajúcich lietadiel, počúvaním kŕkajúcich žiab.
Mala som dostatok času na premýšľanie o všetkom možnom.
Jún o pár dní končí. Práve je pol jedenástej večer, dievčatá už spia a ja si veľmi želám, aby aj táto noc bola taká pokojná ako tie dve predošlé. Kiki je po chorobe (nech už to bolo čokoľvek) zasa v poriadku, všetko sa vracia do normálu. A ja sa cítim neskonale vďačná za všednosť. Za obyčajnosť dní. Rozumiete mi, však?
Zajtra ideme na chalupu, o týždeň nás čaká narodeninová oslava Veroniky, neskôr dovolenka v Tatrách, predĺžený víkend u rodičov, pár dní na chalupe. Program na leto máme pestrý a ja sa naň teším. Tak nech všetko vyjde podľa plánu.
Pekné leto aj vám!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára