Iba taký večerný tok myšlienok pri uspávaní dieťaťa

Strašne tie týždne utekajú. Už sa teším na zajtrajšie ráno. Neúponáhľané, pri rozprávkach, dlho v pyžame, sladké raňajky a tak. Pôjdeme na cintrorín zapáliť sviečku a ukuchtíme nejaký "strašidelný" dezert. Celkom sa mi páči tento.
...
Aktuálne stále uspávam staršie dieťa, nie a nie zaspať. Tomu mladšiemu sa zasa tisnú zuby (koľko ešte?), spodné očné, tak sa v noci budí a vykrikuje "nosiť, mama, nosiť". Prechádzam sa s ňou teda potme po dome, o všeličo zakopávam, kukám z okna, rozmýšľam. A keď si myslím, že konečne spí, ozve sa, "vodu, mami, napiť, mama". A ide sa odznova...
...
Včera sme boli na prvej oficiálnej škôlkarskej akcii. Tekvičková slávnosť. Normálne zábava ako má byť. Strašidlá, súťaže pre decká, tatíkovia vyrezávali tekvice, mamky naháňali deti, hlasná hudba do toho. Inak, v škôlke už zas pohoda. Bez odvrávania a revotov.
A doma pred vchodom máme tiež dvoch tekvicových svetlonosov. Svietia dlho do noci. Len jednému už takmer zhorel "poklop".
...
Chip nám robí fakt "radosť" alias voliéra na ceste. Nedá sa inak. Najnovšie neplánovane popolieval celú záhradu, keď sa pokúšal zožrať prívod vody a pritom pustil zavlažovanie. Nechcem ani vedieť, ako dlho sa polievalo. Zistila som to až vtedy, keď sa na záhrade robili mláky a on sa v nich hrabal a ryl diery. Pýtam sa, čo ešte? Nestačí, že za posledný týždeň komplet zlikvidoval hadice na kvapôčkové polievanie a teraz ich naťahuje po záhrade ako špagety a snaží sa z nich narobiť milimetrové rezance? No. Na jar osadíme nové. J. ho s láskou volá "pačrev". Vraj to má byť nejaká nadávka, ktorú počul na Slovenskom rozhlase. Ja ho zasa  s láskou venčím a trénujem si sebaovládanie. A že to stojí síl...
...
Na dnes všetko. Od susedky som si požičala trilógiu Milénium, tak sa idem do toho pustiť. Larssona so ešte nečítala. Vlastne okrem Citu slečny Smilly pre sneh ani žiadnu inú severskú detektívku.
...
Užívajte víkend. Spomínajte. A majte sa radi:)

Pozitívne naladená

Október v poslednej tretine. A vonku to už vyzerá poriadne jesenne. Máme plnú záhradu opadaného lístia. V kvetinárstve na konci ulice som nakúpila vres a vyzdobila ním okenné parapety. Aj jesenný venček som si sama vyrobila. Aj tekvice máme.
Teraz chodím veľmi rada so psom večer von. Jednak je už tma, svietia lampy a vzduch dobre vonia po dreve pálenom v krboch, jednak rada nazerám ľuďom do okien. Tá atmosféra... Cez nedovreté žalúzie vidieť, že takmer v každom dome sa svieti, všade večerajú. Asi. Jesenne vyzdobená je celá ulica. Všade vidím chryzantémy, vresy, ozdobné kapustoviny, tekvice, gaštany, lampáše a sviečky.
Má to svoje čaro. A do toho ešte ten chladný vzduch, prípadne jemné mrholenie či vietor. Moje počasie:)
Inak, ešte stále zbierame gaštany, ale už iba mierne z kapacitných dôvodov. Tento rok ich je neúrekom.
Stále si doma posúvame choroby. Minulý týždeň Veronika doniesla nejaký vírus. Prudko soplila asi dva dni a potom štafetu prevzala Kristínka. Tú to chúďa drží dodnes. Cez deň ešte ako tak, ale keď zaľahne, pre ten strašný kašeľ sa nevyspíme nikto. V lekárni ma už dôverne poznajú.
No a s tou  škôlkou som to asi prechválila. Odkedy bola Veron chorá, celé sa to pokazilo. Po desaťdňových prázdninách nechcela ísť do škôlky ani za svet. Večer a ráno nám robí doma scény, v škôlke nie, tam si nanajvýš tíško pár minút poplače. Riešila som to už aj s učiteľkami, tie tvrdia, že je veľmi dobré dievčatko a nie sú s ňou žiadne problémy. V kolektíve sa cíti dobre, zapája sa, hrá sa, má kamarátov. Minulý týždeň bol J. pracovne pár dní preč a veruže som mala vážny problém vzpierajúcu sa ju ráno obliecť, nasadiť do auta a odviezť do škôlky. Navyše ešte aj s Kristin u zadku. Vonku lialo ako z krhly, ja som vliekla obe deti spotená ako myš ešte pred vstupom do škôlky. Prišli sme tam, Veronika zrazu nasadila profesionálny úsmev číslo päť, vyzliekla si bundu, obula si papučky, bez protestov odtancovala do triedy a zakričala mi s úsmevom: "Pápa, mama, maj pekný deň!"
Herečka. Skoro ma piclo. (A prezradím ešte, že ocko ju upláca punčovými rezmi:) Uvidíme, ako dlho to bude na ňu platiť.)

Náročné dni sú to, ale aj celkom zábavné. Niekedy mi je do smiechu, keď vidím, ako Veron plače pre nejakú "prkotinku" a Kristínka zborovo s ňou, lebo má pocit, že sa patrí podporiť ju v tom. A tak vrieskajú obe a ja mám neviditeľné štuple v ušiach. Len tam tak stojím a predstavujem si, aké to bude fajn o rok. Napríklad. A navyše, keďže mám pamäť ako slon a veľmi dobre sa pamätám hlavne na pocity, ktoré som mala v detstve, na všetky tie krivdy a ublíženia, ale aj radosti, vidím v tom Veronikinom prejave SAMU SEBA. Dôverne sa spoznávam a dojíma ma to. Ona je JA. Toľko po mne podedila, nestačím sa diviť.Spoznávam samu seba aj v diskusiách, ktoré spolu večer pred spaním vedieme, aj v tých nekonečných analýzach rôznych situácií, ktoré odo mňa stále vyžaduje:)

Ale aby som sa zasa stále len nesťažovala a neriešila, musím sa priznať, že túto jeseň sa cítim dobre a veľa si robím radosť. Čítam, aj film sa občas podarí pozrieť si, mám veľa kamarátok, s ktorými som stále v kontakte, cvičím, tvorím, píšem, učím sa anglicky aj nemecky (to, čo som na md zabudla), jem samé dobré veci, kupujem si drobnosti pre potešenie. Konečne mám gumáky. Moje prvé, odkedy som dospelá. Fakt!A novú kabelu. A ďalší darček pre dievčatá pod stromček ukrytý vysoko v skrini.
A dnes mi doviezli novú umývačku. Aj to poteší.
A v hlave kopec nápadov. Pozitívne naladená, to sa mi takto na konci októbra bežne nestáva, musím si to užiť.

Majte pekný zvyšok týždňa.

Nezostane iba pri jednom

Aj vy to tak máte, že keď sa doma niečo pokazí, zaručene nezostane iba pri jednej veci?
My sme minulý týždeň kupovali novú práčku, lebo tá stará už tiekla ako sito.
Pred dvoma dňami to nadobro vzdala aj umývačka riadu.
Zatiaľ umývam riad ručne a cez víkend si definitívne vyberieme  a objednáme novú.

Čo to bude do tretice?
Teda ak nerátam rozbitú barovú stoličku, ktorú zlikvidovala tiež iba pár dní dozadu Veronika. A opätovne pokazené nabíjanie na notebooku, lebo im snáď tisíckrát spadol na zem. A všetky tie škody v záhrade, čo stihol porobiť od augusta Chip.

Nehnevám sa. Hlavne, že sme zdraví:)))

Pozdravujem a želám pekný víkend!

Pokojne

Toto je taký veľmi pokojný týždeň. Všetky tri baby doma spolu, všetky tri choré.
Čajíčkujeme vo veľkom. Pozeráme rozprávky, počúvame pesničky. Tvoríme. Chodievame na prechádzky. Zbierame listy a gaštany. Zdravo jeme. Susedka nám doniesla za igelitku domáceho ovocia zo záhrady, tak máme bohaté zásoby. Pečieme a varíme spolu. Upratujeme. Perieme a vešiame prádlo. Všetko spolu.

Občas sa nudíme, občas mi baby poriadne lezú na nervy. Hlavne keď si stále skáču do vlasov. Poznáte asi všetci veľmi dôverne:)
Škôlka priniesla pevný režim, choroba mi ho zas niekam odnáša:( Keď sú doma obe, poobede okrem mňa nikto nechce spať, večer rovnako. Anarchia, chaos, krotíme ich ako opice.
Ale aj tak mám rada, keď sme doma všetci. Hlavne tie dlhé večery, keď sa už začína stmievať nebezpečne skoro. Vtedy panuje taká tá domáca pohoda. Človek má chuť páliť sviečky,  variť vo veľkom teplé večere, pozerať dobré filmy a zachumlať sa v hrubých ponožkách do ešte hrubšej deky. Vtedy sa cítim tak rodinne. Keď sa všetci večer hráme v detskej izbičke. Skladáme puzzle, kocky, lego,... čokoľvek. Poznáte to? S blížiacou sa zimou akoby sa "potužoval" čas pre najbližších, akoby sme sa viac otvárali rodine. Asi to tak má byť. Leto je vždy rozšafné, rozlietané, zima patrí rodinnému kruhu.

Užívam si ten kľud, z choroby sa už dostávame, nasledujúci týždeň budeme zasa vo švungu.
S Kikou sa chystáme do materského centra na cvičenie na fitloptách, v utorok s Veronikou na angličtinu, v stredy doučujem kamarátku nemčinu, vo štvrtok chodievame na tvorivé dielničky pre najmenších... popritom vozenie do a zo škôlky, návštevy kamarátok, ihriská, kým sa dá, domácnosť, upratovanie, nakupovanie, kopec ďalších povinností.,, Ale dobre aj tak. Mám to rada, veď je to taká sínusoida  - hektické dni sa striedajú s pokojnými, aby sme mohli znovu nabrať dych!

Prajem vám pekný zvyšok týždňa:) Užívajte jeseň, fakt vonia:)

Pančušky a rolák

Chorá celá rodina. Už mám doma aj Veroniku. Pre boľavé hrdlo sme celú noc poriadne nespali. A tak tradične nastúpili na scénu pančušky a rolák, horúci čaj, med a citrony, kopec ovocia. Vreckovky, kvapky do nosa, cmúľacie pastilky...
Ale akosi mi to nevadí. Jesen aj tak milujem.
Chlad zaliezajúci až do morku kostí. Vônu zeminy a spáleného dreva večer vo vzduchu, ked idem na prechádzku s Chipom. Jesenný nečas. Pľušte a hmly. Gaštany pohodené v tráve, ktoré zbieram do starého igelitového vrecka a doma si z nich dievčatá robia výstavku. Neustále sa o ne bijú.
Páči sa mi, ako je vyzdobená ulica. Takmer v každom dome pred vchodom chryzantémy, tekvice a vres. Jesenne upravené záhrady, ostrihané stromy, posledné kvitnúce kvety.

Čas na domáci koláč z darov leta. Moruší, ríbezlí a malín. Ovocie sa už rozmrazuje na stole, poobede sa dáme do práce.