Krátky report o tomto týždni

Zima tam vonku, už taká naozajstná, voňajúca Mikulášom:)
Tento týždeň bol lenivý, po kúpeľnom wellnesse sa len ťažko štartovalo. Jankovi do práce, Veronike do škôlky, mne doma. Prania vyše hlavy, upratovanie nemalo konca kraja.
Aj voliéra už stojí a Chip si v nej podozrivo rýchlo zvykol. Pribudlo teda denných prechádzok so psom, prechádzok ako takých v každom počasí.
Vianočné darčeky mám takmer komplet, ešte jeden čaká na pošte na vyzdvihnutie a zopár je na ceste. Ostatné čušia na najvyššej polici v skrini zamaskované mojimi kabelami.

Je takmer desať večer, baby už spia a ja bežím čítať posledný diel Milénia. Z tohto zatiaľ nie som až tak nadšená ako z predošlých dvoch, ale uvidíme, možno ešte vie prekvapiť. Dnes to bol taký relaxačný deň strávený s deťmi, kým J. upratoval vo veľkom záhradu od popadaného lístia a neplechy, čo porobil za posledné týždne Chip. Mohutnú vŕbu sme tento rok nedali zrezať a tak máme tony lístia všade, kam oko dovidí.
Ráno bolo lenivé, prelenivé. Pri rozprávkach, novinách, dlhé raňajky. Vyprala som jednu deku, potriedila zopár vecí, prádlo zo sušiaka, naložila a zapla umývačku. Na obed rýchlo opiekla filety z lososa, upražila zopár rybích prstov a uvarila malý hrniec zemiakov.
S dievčatami sme otestovali novú formu na bábovku a upiekli našu tradičnú podľa receptu od mamy. Prišla sestra na kávičku, pokecali sme, pohrali sa s deťmi, popreberali aktuálne udalosti vo svete aj doma. Večer som vybehla so psom a do samošky po čerstvé pečivo a neuveríte, čo ešte som si tam kúpila! Omaľovánky pre dospelých, čo už týždne obdivujem na Instagrame! Hneď mám lepšiu náladu, keď si predstavím, ako si budem cez týždeň poobede, keď bude Kiki spať a Veron bude v škôlke, pri šálke čaju a zapnutom rádiu v pokoji maľovať obrázky všetkými farbami...
Inak večer ťažšieho kalibru. Učím totiž Kiku už druhý deň zaspávať v posteli a nie pri nosení na mojich rukách, bez sĺz to nejde, ale nepovolím. Lebo už mám ruky ako opica a chrbát ako hrbáč z toho známeho príbehu. Ťažká mi je, no. A ona len nosiť a nosiť, aj hodinu, a popritom spievať stále dookola. Došla mi trpezlivosť aj sily. Ešte pár dní a zvykne si. A ja si odšrtnem v imaginárnom diári ďalší rodičovský úspech na ceste za vlastným kúskom slobody:)

Majte sa krásne:)