Pokojný deň doma

Sobota ráno, Kristínka sa zobudila ešte pred šiestou. Všade tma, len mesiac svietil na nebi tak strašne jasno, že bolo vidieť poriadnu námrazu na strechách a autách. Hneď ako sa rozsvietilo, zaregistroval Chip v dome život a začal vonku kňučať. Už je po obligátnej rannej vychádzke, J. sa chystá do práce a my s Kikou a Nikou trávime ráno pri rozprávkach a kreslení ceruzkami. Ešte v pyžamách. Kakavko a rožok s maslom:)
Poupratovali sme len tak ledabolo to najnevyhnutnejšie, čo nám klalo oči, naložili umývačku, uvarili si rakytníkový čaj. Na obed budú parené buchty, hotovka z chladiaceho boxu našej samošky, dnes sa mi nechce variť. A zo včera pórová polievka či rybka na masle. Vyberie si hádam každý.

Bude to hádam celkom pokojný deň, nikam sa nechystáme, akurát okolo obeda vybehneme s Chipom. J. príde až okolo piatej, dovtedy si musíme vystačiť samé. Pôvodne som chcela ísť s dievčatami do detskej kaviarne na koláčik a horúcu čokoládu, ale dnes sa tam koná súťaž v pečení zdravých koláčov spojená s prednáškami, tak plány mením a pôjdeme tam pekne celá rodinka aj s ockom zajtra:)
Premýšľam teda, že by sme si mohli vyrobiť prvé vianočné ozdoby, prípadne stvoriť niečo iné. V pracovni mám už niekoľko dní nastrihané látky a nachystaný stroj, že budem šiť rôzne textilné darčeky pre kamarátky a rodinu, ale ešte som sa nedostala k tomu, ani ich vyžehliť a nažehliť na látku vlizelín. Miesto toho som si čítala Lenku Reinerovú a jej Bez adresy. A vymaľovávala omaľovánky. A piekla mandarínkový koláč. Upratovala J. v skrini, triedila oblečenie.

Popíjam v pokoji ten rakytníkový čaj, dievčatá sa hrajú.  Veronika s dreveným dominom, Kristínka s kockami. Vychutnávam si to, že nemusím pohnúť ani prstom. Majte krásny víkend!