Máme ich!

 Už od utorka vám sem chcem napísať, že ich máme. Tie kiahne.
Zatiaľ len Veronika teda. Prvé som objavila na jej chrbte niekedy v utorok podvečer a teraz je z nej lienka tisícbodková. Nesie to statočne. Sem tam len sucho skonštatuje, že je škaredá... a deň ide ďalej. Noci sú trochu náročnejšie. V spánku sa škriabe kade tade, snívajú sa jej čudné sny, spotená je ako myš, len mrmle a točí sa okolo osi. Spí nepokojne a budí všetkých spoluspiacich, teda celú rodinu.
Celkom ma šokovalo, koľko protichodných informácií som našla na nete, keď som zháňala materiál, že čo s tými kiahňami mám vlastne robiť. Nás natierali vo veľkom púdrom, na sprchu a tobôž vaňu sme nemohli ani pomyslieť. Mojej mame detská lekárka vraj odporúčala, aby nám do horúceho čaju naliala trochu rumu, nech sa potom vypotíme a kiahne vyrazia von (nie na sliznice).

 Ja som ich mala napokon až v siedmej triede. Príšerný priebeh - telo v ohni, kiahne aj v puse, v očiach, nose a ušiach...niekoľko nocí som nespala, nechutilo mi jesť.  A moje vlasy boli po púdrových procedúrach také zabetónované, že ma museli dať ostrihať.

Dnes sa na kiahne odporúča fakt kadečo od alpy až po tantum verde. Jedni píšu sprchovať áno, iní zásadne nie. Jedni sú za púder, druhí ho rezolútne odmietajú. ...
Volala som našej pediatričke, nech mi v tých informáciách urobí poriadok.
Odporučila mi namiesto púdru Tanno Hermal. Ľahké telové mlieko, fakt vysušuje ako fras. Ja sama mám po ňom od toho večného natierania ruky suché akoby som celé dni prekladala papier z kopy na kopu. Púder je vraj ťažký a keď nanášame vrstvu na vrstvu, po zaschnutí ľúbi opadať a strhnúť so sebou aj nedoliečenú chrastu. A to je presne to, čo nechceme. Takže natierať ním len v akútnom prípade, ak nič iné nezaberá.
Kúpeľ v hypermangáne. Teplá voda a pár zrniečok, len nech sfarbia vodu do ružova. Telo jemne poobmývať a osušiť prikladaním uteráka, nie šúchaním.
Ak sprchovať, tak vlažnou vodou, krátko a bez sprchového gélu či mydla.
Proti svrbeniu trikrát denne (alebo podľa potreby) Fenistil kvapky. Tie sú fakt super!
No a dobré je dávať aj B-komplex v kvapkách, veľa vitamínu C a piť veľa vody.

Tu sú bojovníci. Púder len pre každý prípad, keby už nič iné nezafungovalo.

U nás majú kiahne dokonca už aj balóny. Hotová epidémia.

Nuda ako v Brne, keď sa nedá ísť von. Celé dni pozeráme rozprávky, čítame si a hráme sa. Inak, na tie tučniaky asi nemám mozgové bunky. Kým to poskladám, ubehne more času.

Ale aby zas celý príspevok nebol len o kiahňach. Máme doma kúsok jari! Ešte v pondelok som stihla skočiť do kvetinárstva aj s dievčatami. Veronika si vybrala tieto narcisy v sklenenej váze a Kristínka drevené srdiečko.

No a toto sme dostali od Veroniky na Valentína. Vyrábali ho v škôlke a ona ho poctivo až do nedele skrývala a ráno nám ho potom slávnostne odovzdala:) Najkrajšia Valentínka ever:)

Držte palce v druhom kole s Kikou:) Nech to má tiež taký hladký priebeh.
Pekný zvyšok víkendu a veľa zdravia!

Dobrá nálada s nohami v papučiach

Papučová sobota ako vyšitá.
Vonku prší, v rúre sa pečie citrónový koláč, práčka práve doprala svoju druhú várku a umývačka práve zapípala, že hotovo. Kika (ne)prekvapivo nespí, s Veronikou tu pobehujú ako motýle. Hrajú sa na škôlku. Chvíľu pekne, chvíľu sa vadia. J. pozerá niečo v televízii a ja by som sa najradšej pustila do štvrtého dielu Milénia, ktorý mi doniesla v stredu suseda a odvtedy si ho "šetrím" na víkend. Pravdepodobne to nechám až na večer, teraz by to nešlo, dievčatá stále niečo chcú, treba k nim odbiehať.  To by ma hrozne znervózňovalo, vrčala by som ako levica,  už sa poznám.

Recept na koláč som našla náhodne na nejakom českom foodblogu, lebo bolo potrebné spracovať ricottu, ktorá má zajtrajší dátum spotreby. Ide doň panenský olivový olej, čo ma trochu šokovalo, ale prečo si nezaexperimentovať? Pravdupovediac ešte nikdy som nepiekla nič sladké s olivákom, som strašne zvedavá, ako to spolu bude ladiť. Tá ricotta, citróny a olivový olej. Navrchu klasická citrónová poleva.  Aby som napokon ten výtvor nejedla sama!

Tento týždeň bol veľmi pokojný, nič zásadné nepriniesol. Kristínka je už v poriadku, po chorobe ani stopy, Veronika stále kašle, asi s ňou musím k lekárke, J. tiež. Kiahne zatiaľ nič, stále čakáme. Stihla som absolvovať jednu preventívnu prehliadku, urobiť veľký nákup v Lidli, stretnúť sa so sestrou, kamarátkami,... naozaj nič prevratné. Úplne domáci stereotyp.

Plány na zvyšok víkendu žiadne. Snáď len doliečiť kašeľ, ak sa to vôbec dá, trochu si oddýchnuť pri knihách, pozrieť si dobrý film, dať si horúcu vaňu, niečo poupratovať. Aj tak mi to dobre padne, sedieť doma na zadku a nič neriešiť, nevystrčiť päty z domu. (Teda ak nerátam venčenie.)

Prvá februárová mozaika

Prvý februárový víkend za nami. A veru zdal sa byť takmer jarným, aspoň čo sa počasia týka.

Kristínka dobrala antibiotiká celkom úspešne. Z piatich pokusov som do nej liek dostala trikrát celý, raz aspoň polovicu a raz vôbec. Napokon bolo najlepším receptom na úspech prekvapenie a rýchlosť, akou som jej stihla vtisnúť lyžičku do úst. Ale choroba je už na ústupe. Zato učiteľky v škôlke nám v piatok oznámili, že vo Veronikinej triede vyčíňajú kiahne. Už skolili piatich, tak čakáme...

Celý víkend sme teda trávili doma a trošku v záhrade. Dnes som prvýkrát v novom roku vyvesila prádlo na balkón a to je vždy udalosť! Slnko svietilo, štrnásť stupňov, vietor dul ako splašený - ideálne počasie na sušenie. Upiekla som pomarančovo-brusnicový chlebíček podľa starého vydania Apetitu. Vytiahla ďalšiu knihu z vianočnej nádielky. A celý víkend sa hrala s dievčatami. Stavali sme lego, robili si náramky, počúvali cédečká s rozprávkami,  čítali si knihy.
Máme päť nových z vydavateľstva Albatros. Využila som zľavové kupóny z DM bonusknižky a výhody Ikea klubovej karty a navyše stihla zľavu na detské knihy, ktoré vydavateľstvo malo do tretieho februára. Ešte aj pošta bola zadarmo, tak to celé bolo za babku:)

Asi si otvorím lekáreň, mám bohaté zásoby všakovakej medicíny

U nás aktuálne takto:

Každý tam má tú svoju kôpku.

S Kiki som sa po dvoch týždňoch sopľov, kašľa a občasnej zvýšenej teploty vybrala ráno k lekárke. Skončila na antibiotikách, ktoré ani za svet nechce. Skúšala som aj nejaké maskovacie techniky, ale vždy ma odhalila. Musím asi prelustrovať Modrého koňa, tam zaručene nájdem nejaké rafinovanejšie metódy. Držte palce.
Inak v lekárni som hádam obdeň. Už by som si s lekárničkou pokojne mohla začať aj tykať, ten vzťah je viac ako intímny, však pozná diagnózy celej rodiny! Ale je fakt, že mi vždy dobre poradí. A ja tam na oplátku nechám kopec peňazí. Len za dva dni vyše tridsať eur za lieky, z toho časť na predpis, to je fajn výkon, nie?

Ale musím uznať, že dobrá nálada Kiku fakt neopúšťa. 

A tu máme jednu lienku tisícbodkovú, ktorá sa vrátila zo škôlkarskeho karnevalu aj s balíčkom cukríkov PEZ. Kým v izbičke hľadala ten PEZ-dávkovač na ne, Kiki ich objavila, sama rozbalila a celé jej ich zjedla. Tomu sa povie výpomoc. Ste mali vidieť ten karneval u nás doma po tomto trestnom čine!