Papučová sobota ako vyšitá.
Vonku prší, v rúre sa pečie citrónový koláč, práčka práve doprala svoju druhú várku a umývačka práve zapípala, že hotovo. Kika (ne)prekvapivo nespí, s Veronikou tu pobehujú ako motýle. Hrajú sa na škôlku. Chvíľu pekne, chvíľu sa vadia. J. pozerá niečo v televízii a ja by som sa najradšej pustila do štvrtého dielu Milénia, ktorý mi doniesla v stredu suseda a odvtedy si ho "šetrím" na víkend. Pravdepodobne to nechám až na večer, teraz by to nešlo, dievčatá stále niečo chcú, treba k nim odbiehať. To by ma hrozne znervózňovalo, vrčala by som ako levica, už sa poznám.
Recept na koláč som našla náhodne na nejakom českom foodblogu, lebo bolo potrebné spracovať ricottu, ktorá má zajtrajší dátum spotreby. Ide doň panenský olivový olej, čo ma trochu šokovalo, ale prečo si nezaexperimentovať? Pravdupovediac ešte nikdy som nepiekla nič sladké s olivákom, som strašne zvedavá, ako to spolu bude ladiť. Tá ricotta, citróny a olivový olej. Navrchu klasická citrónová poleva. Aby som napokon ten výtvor nejedla sama!
Tento týždeň bol veľmi pokojný, nič zásadné nepriniesol. Kristínka je už v poriadku, po chorobe ani stopy, Veronika stále kašle, asi s ňou musím k lekárke, J. tiež. Kiahne zatiaľ nič, stále čakáme. Stihla som absolvovať jednu preventívnu prehliadku, urobiť veľký nákup v Lidli, stretnúť sa so sestrou, kamarátkami,... naozaj nič prevratné. Úplne domáci stereotyp.
Plány na zvyšok víkendu žiadne. Snáď len doliečiť kašeľ, ak sa to vôbec dá, trochu si oddýchnuť pri knihách, pozrieť si dobrý film, dať si horúcu vaňu, niečo poupratovať. Aj tak mi to dobre padne, sedieť doma na zadku a nič neriešiť, nevystrčiť päty z domu. (Teda ak nerátam venčenie.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára