V poslednom čase to tu zanedbávam, ale poznáte to. Slnko, teplo, terasa, záhrada, človeku nič viac netreba, aby celé dni trávil s deťmi vonku. Leto na obzore, viac som na Instagrame ako tu.
Ešte nie sú ani tridsiatky a nám je už doma poriadne horúco, hlavne priamo pod strechou - v podkrovnej spálni a detských izbách. Klimatizáciu zvažujeme, odkedy sme sa sem nasťahovali, teraz tá téma zasa začína byť výsostne aktuálna. Keď si predstavím tie horúčavy v júli a auguste, už teraz sa roztápam.
Dnes som prvý raz v tomto roku vytiahla z povaly veľkú tašku s nafukovacími bazénmi, kruhmi, loptami a spol. a nafúkala som Kike bazénik. Pri tom som pokazila pumpu a objavila na bazéne dieru po Chipovych zuboch, no nenechala som sa odradiť. Dierku som zalepila obyčajnou lepiacou páskou a opravu pumpy nechala na J. Vytiahla som bazén na terasu, naliala doň tri vedrá teplej vody a hotovo. Kika sa špliechala celé predpoludnie a mama mala pokoj:) Skoro.
Každú chvíľu som riešila muchy, ktorých sa Kika bojí a o všetkých si myslí, že sú to včely. Potom samozrejme smietky, na ktoré je "alergická" a musím ich vždy pri kúpaní loviť sitkom z vane, inak spustí hysterický krik. Ale ako jej vysvetliť, že keď bude stále behať bosá po záhrade a potom vlezie do bazéna, tak sa smietkam neubránime a vždy tam nejaké budú plávať?
Však to raz pochopí!
Máj bol fajn mesiac. Konečne máme dokončenú záhradu a nevyzerá to tam ako na mesiaci (samý kráter). Konečne Veronika chodila celý mesiac do škôlky a netrčala zavretá doma pre chorobu. Konečne nepotrebuje Kristínka plienky a kaká aj ciká do nočníka (a nie do gatí). Konečne sme si s J. našli na seba viac času a pozeráme spolu filmy. Aj keď neskoro večer a potom sa ráno nikomu nechce vstávať. Alebo si čítam dlho do noci knihy, neviem sa od nich odtrhnúť.
Čo sa ale zasa pokazilo, je spánok dievčat. Asi som sa tešila predčasne, lebo noci sú zasa priam katastrofálne. Dievčatá sa budia na striedačku, plačú, kričia, putujem z postele do postele. Smejem sa cez slzy, že za jednu noc pravidelne vystriedam tri postele. Ráno sa budím ako mechom udretá.
Nechápem to a už ani nehľadám ďalšie riešenia, len to prijímam ako fakt.
A veľa kričím. Niekedy ma to večer mrzí, keď viem, že som celé popoludnie prekričala, ale už si neviem rady. Hlavne Veronika nosí zo škôlky nové móresy a na všetko, čo sa jej nepáči, reaguje neuveriteľne zlostným a hlasným jačaním s rukami zovretými v päste a trieskaním dvier až sa múry na dome otriasajú. Ako sa riešia takéto situácie, keď ju nechcem biť? Zákazmi? Zatváraním do izby? Strašením? Ako to robíte vy?
Vždy sa snažím všetko vyriešiť po dobrom, ale rozhovory a vysvetľovanie počas krízovej situácie nepomáhajú. Ide ma z toho rozhodiť:(
2 komentáre:
Neviem, ci som ten spravny poradca, ale skus to niekedy praveze nekomentovat, nerozoberat, nevsimat si :-) Ona chce zaujat, ked nezaujme, mozno ju to casom prestane bavit :-)
Vierka, suhlasim s nazorom vyssie, nevsimat si, neriesit v navale hnevu. Preckat tu burku emocii niekde pobliz zarohom, ci pokracovat akoby nic v tom co prave robis. Neskor ked sa dietatko ukludni, porozpravat sa o situacii, povedat aj ze hnev je normalny pocit a stava sa aj dospelym :) no krikom a buchanim dveri sa nic nedosiahne, skor naopak, za zle spravanie moze prist trest. Podla uvazenia rodica a situacie napriklad vynechanie telky ci oblubenej rozpravky, teda toho co maju deti inak za odmenu. My Sme pred casom zaviedli hviezdickovy system, odmenujeme za dobre spravanie, snahu atd hviezdickami. Po nazbierani urciteho poctu si nasa sikula moze vybrat co za odmenu, a to nemusia byt len materialne veci, no aj napr kupalisko ci nejaka herna kam rada chodi, ci 'cukraren', ci vankusova vojna atd atd :) no a za zle spravanie po niekolkonasobnom napominani moze o nejake tie hviezdicky prist.. Viem ze lahko sa o tom teoretizuje a radi, niekedy sme v koncoch vsetci a pre pokoj porusime pravidla raz v jednom raz v druhom.. No snaha sa ceni a to casom ocenia a najma pochopia aj tie nase ratolesti :) s pozdravom, Eva
Zverejnenie komentára