Leto s deťmi je celkom náročné. O dovolenke ani nehovoriac, rodičia poznajú.
Pred dvoma dňami sme sa vrátili z Tatier a ja mám pocit, že by mi bodla dovolenka ešte jedna. Na zotavenie.
Niežeby tých päť dní v horách bolo zlých, zažili sme kopec dobrodružstiev, nafotila som snáď tisíc fotiek, až som kompletne vybila baterku vo foťáku (a nabíjačka zostala doma), užila si krásne výhľady a dosýta sa nadýchala voňavého vzduchu, ALE!
Počasie nebolo úplne ideálne, tri dni z piatich nám lialo ako z krhly. Keď náhodou nelialo, tak aspoň mrholilo a tatranské končiare sa schovávali v hmle. Zazreli sme ich až deň pred odchodom. Bola poriadna zima, na Štrbskom plese sme sa triasli od chladu ako osiky, a deťom sme obliekali pod nohavice preventívne aj pančuchy. Nebolo úplne jednoduché vymýšľať celé upršané dni program obom dievčatám, ktoré spia len minimálne a človek ich neunaví ani za svet. Boli sme teda v múzeu, aj sa kúpať v krytom bazéne s teplotou vody 32 stupňov. Vozili sme sa tatranskou električkou hore dole. Hrali sme sa donekonečna v herni penziónu, kde sme bývali.
Samostatnou kapitolou bolo jedlo. Baby by vedeli celý pobyt prežiť len na hranolčekoch, slaných tyčinkách a sladkostiach vrátane gigantických porcií zmrzliny, keby sme ich "nehamovali". Bol problém objednať im v reštaurácii niečo, čo by zjedli bez toho, aby sme museli väčšinu po nich dojedať. Keď sa to konečne podarilo a v jednom podniku sme sa celkom trafili aj do Kikinho stravovacieho vkusu, čo je fuška, keď sa aj počasie výrazne zlepšilo a konečne sme sa mohli vydať aj na dlhšiu túru, na ktorú sme sa celý čas tešili, začali mať J. a Veronika tráviace problémy. Bohvie, z čoho. Našťastie nosím so sebou všade dobre vybavenú lekárničku, tak som vytiahla Smectu, Hylak aj čierne uhlie a začala som liečbu. Preventívne u celej rodiny. Zabrala. Po prehnačkovanej noci boli pacienti fit, ale na celodennú túru sme si už netrúfli. Nevadí, aspoň sme sa vyviezli lanovkou na Skalnaté pleso. Bolo tam tak krásne, že mi tá túra ani nechýbala. A keď sme sa na spiatočnej ceste ešte zastavili v kontaktnej zoo a na mojom obľúbenom salaši Krajinka, všetky dovolenkové mínusy boli zabudnuté.
Keď som sa dievčat v aute na spiatočnej ceste pýtala, čo sa im páčilo najviac, odpovede boli jasné:
- Kika: cesta vláčikom a lanovkou a hladkanie agamy, hada a korytnačky, kŕmenie kozičiek, lamy, pštrosa a iných tvorov v kontaktnej zoo
- Veronika: kúpanie, hladkanie papagájov a kŕmenie zvieratiek, lanovka, ihrisko, trampolína, herňa a plyšový psík, ktorého si kúpila
- my: príroda, vzduch, výhľady a úžasné domáce pirohy s bryndzou a smotanou
Inak, najlepšou motiváciou, aby dievčatá kráčali, špeciálne Veronika, lebo Kika sa väčšinou nosila v nosiči, bolo, kúpiť im hračku. To sa hneď zabudlo na únavu aj bolesť nôh!
No a na spiatočnej ceste som sa zasa zdokonalila v kreatívnom zmýšľaní. Cesta napriek dvom prestávkam dlhá predlhá. Ani jedno dieťa nezaspalo. Keď začínala byť situácia kritická a už ich nebavilo ani pozerať rozprávky na malých obrazovkách, ktoré sme kúpili špeciálne cesty, bolo treba vymyslieť nejaké hry. Obetovala som jedno kompletné balenie vlhčených utierok, pero, rúž, lesk na pery, púder a ceruzku na oči. Obkladali mi končatiny utierkami - akože mi ich dávali do dlahy, perom ma očkovali, no a šminkami ma maľovali po tvári aj po rukách. A to prosím pekne od Nitry až po Senec. Domov som dorazila ako šašo počmáraný, ale hlavne šťastne a pokojne, bez ohluchnutia a stresu. Skúste to, je to sranda:)
Toto leto je jednoducho čarovné. Ako každé. A beží ako splašený kôň. Ako každé. Tiež máte ten pocit?
Pred Tatrami sme boli týždeň na Kysuciach u starých rodičov. Baby lietali celé dni po vonku, dedkovci sa pri nich riadne zapotili. Boli sme hrať bowling, jazdiť na koníkoch, na zmrzline, aj na hríboch. S prastarkou dievčatá robili šišky, s tetou muffiny. Večer čo večer sa vracali dnu špinavé od hlavy po päty, ulietané, ale šťastné ako blchy. Každú chvíľu si oškreli kolená, lakte, nestačila som vyťahovať triesky a tŕne. Prvý raz v živote som vyťahovala kliešťa. Kristínka vymenila trojkolku za odrážadlo, Veronika suverénne bicykluje bez pomocných koliesok. Krásne vyslovuje R a vypadol jej prvý mliečny zub. Teda, vykopla jej ho pri hre nechtiac z pusy Kristínka. Dobre tak, však sa aj tak knísal!
Majte krásny zvyšok leta:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára