utorok 2. augusta 2016

Zlý deň?



Strašne ukričaný deň toto. Nervy mi tiekli, mala som chuť ujsť niekam preč a nechať ich, nech sa bijú, hádajú a strkajú ďalej, len nech to nemusím viac počúvať a riešiť.
Už niekoľko dní ma veľmi bolí chrbát. Po dlhej dobe mám zas guču v hrdle, hoc sa stravujem príkladne. A trápia ma šľachy na pravej nohe. Na figu, celé zle! Dopoludnia sa mi zahmlievalo pred očami, obraz sa všelijako vlnil a rozmazával, dostala som strach. Radšej som odvolala J. z práce, lebo som sa seriózne bála, že odpadnem.
Som vyčerpaná. Maximálne. Čudné, že teraz. Uprostred leta.

Je desať večer, dievčatá konečne spia. Všetky okná dokorán, nech v dome nie je tak horúco a dobre sa spí. Počuť cvrčky, aj vzdialenú vravu a z hlavnej cesty sem občas doľahne zvuk motora, keď po nej prejde auto. Napriek nepríjemnému pocitu v hrdle mi je lepšie. Ale trochu smutno, že ten deň bol taký nanič. Mohol byť lepší, mala som zachovať rozvahu a niečím tie dve rozhádané slečny zamestnať.
Nebolo síl.
Dnes som sily potrebovala sama pre seba. Strašne som sa chcela venovať iba mne, mojim záľubám, niečo tvoriť alebo len tak nerušene vylihovať a čítať, driemať, čokoľvek, ale len sama so sebou...

Zajtra bude hádam lepšie.

Ale aby som zas nebola úplne pesimistická, podarilo sa mi aspoň ušiť jeden obláčikový vankúšik. Pre Veroniku. Stále zle spí, snívajú sa jej strašidelné sny, každú noc kričí a volá ma, tak som jej dnes dala do postele tento obláčik s tým, že ten ju bude pred zlými snami chrániť. A keď sa v noci niečoho bude báť, môže sa k nemu pritúliť, alebo sa zaň schovať. Netuším, či to bude fungovať, ale bola by som vďačná. Lebo chodiť niekoľkokrát za noc raz k jednému, raz k druhému dieťaťu už pomaly fyzicky nezvládam. Nepamätám si noc, ktorú som v pokoji celú prespala bez toho, aby som musela pendlovať od jednej postele k druhej aj desaťkrát.

Dnes sa mi ešte podarilo uvariť dobrý obed, vyprať a vyvesiť dve práčky, zľahka upratať dievčatám izbičku, zastrúhať im pastelky aj vytriediť zásuvky. Popolievať kvety, dať večer do poriadku kuchyňu. Vyvenčiť Chipa. Vymaľovať jeden obrázok z omaľovaniek pre dospelých.

Nebol to úplne márny deň:)



Sladké sny:)


3 komentáre:

nataliapatalia povedal(a)...

Vierka,
pocuvaj svoje telo, deti vydrzia aj par dni bez 100% zorganizovaneho super aktivneho programu, nechaj to plynut, viac oddychuj :-)
Hasterit sa budu este dlho, u nas je to teraz velmi zle - provokuju sa, vysmievaju, hadaju - a to maju 11, uz by mohli byt aj mudrejsie :-)

kvetinka povedal(a)...

Pripajam sa ku komentu predo mnou. Nemozu stari rodicia zobrat deti aspon na vikend, ze by ste s manzelom niekam vyrazili? Ked som bola mlada, tiez som nevedela deti niekomu nechat, teraz to lutujem; Moja 25rocna dcera sa nevie teraz osamostatnit od nas.
Pracujem v skolke vo Fr a musim konstatovat, ze my slovenky sme tak trosku otrokmi nasich deti. francuzsky sa s deckami moc nemaznaju, decka su cely den (od 8h rano do 18h) zavrete v skolskych zariadeniach a musim konstatovat, ze su ovela samostanejsie a nebojacnejsie.
Tvoja starsia dcerka trpi na nocne mory, to je normalne taka diagnoza, myslim, ze by si mala ist konzultovat k pedopsychiatricke, kedze to uz trva dlho a neprechadza to. Deti povedia skor inej osobe ako rodicom, co trapi ich malu dusicku a mozno jej pomoze uz len fakt, ze to zo seba dostane. Neviem. Mozno sa mylim. Ale chcela som Ti to napisat, aby si mohla porozmyslat aj o tejto alternative.
V kazdom pripade myslim na Teba a prajem Vam, aby sa vsetko postupne upravilo.

PS: Velmi ma sokovalo, ze Tvoja mlassia dcera nedostala miesto v skolke. Nasa generacia sa bila o dostatok skolok, po revolucii vela z nich v mojom rodnom meste zburali a postavili supermarkety....otrasne !!!
Len pre informaciu: Vo Fr ma kazde trojrocne dieta zo zakona pravo na miesto v skolke a radnica mu MUSI najst miesto. Uz aby z toho spravili europsky zakon v Bruseli !!! :-)

Viera povedal(a)...

Veľmi ďakujem za vaše komentáre.
Do bodky trefné!
Veronikin spánok je potrebné riešiť, spí horšie ako o dva a pol roka mladšia Kika. Skúsim sa poradiť s psychologičkou.
A s tou škôlkou je to hotová katastrofa - v mojom okolí nenastupuje do dovršení tretieho roku dieťaťa do práce snáď ani jedna mama, všetky sú nútené zostať doma, lebo dieťa niet kam umiestniť, teda ak nie sú ochotné platiť a svoj mesačný plat zaplatiť súkromnej škôlke! Čo ma ale desí najviac, je ľahostajnosť. Pokúšala som sa zorganizovať rodičov, aby sme spoločne šli za starostkou a riaditeľkou škôlky a hľadali riešenie. Nikto sa ku mne nepripojil, vraj je to zbytočné!