Úplne novembrový deň so všetkým, čo k tomu patrí.
Skoro ráno, tesne po šiestej som vyrážala s Veronikou k logopedičke. Nie veľmi dobre naladená, lebo som málo spala a počasie bolo úplne na figu. Sneh, do toho dážď, ešte som ani nevyšla z ulice a už som stála v zápche. Strašne nerada šoférujem v tme, zlom počasí a v kolóne k tomu. Cez zahmlené a mokré okná vidím málo, v aute mi hučí fúkanie na predné aj zadné sklo a nepočujem rádio, do toho Veronika neustále niečo trkoce a pýta sa. Musím sa maximálne sústrediť na cestu a dávať pozor na to, aby som prudko nebrzdila a nešmýkalo ma. Autá idúce oproti mi pritom nepríjemne svietia do očí.
Šťastne sme tam dorazili, zdržali sa asi dvadsať minút a cesta nazad už bola brnkačka.
Zaviezla som Veroniku rovno do škôlky a vyvenčila Chipa, kým zvyšok domu ešte spal. A potom mi už bolo fajn.
Je strašne príjemné, keď je vonku nečas a ja sa naň môžem pozerať z vyhriatej obývačky s horúcim čajom v ruke. Ešte si užívam posledné mesiace s Kikou doma, keď sú rána dlhé a lenivé. Keď síce vstávam pravidelne o siedmej, ale stačí iba vychystať Veroniku do škôlky, kam ju zavezie J., a inak sa nemusím nikam ponáhľať.
Uvarila som kura na smotane s cestovinami, narýchlo upratala a dopoludnie trávila s kamarátkou. Zapálila si sviečky, prelistovala so záujmom učebnicu nemčiny, aby som si overila, či si ešte všetko pamätám, dočítala Dievča vo vlaku, kým Kiki pozerala rozprávku.
Popoludní som vyzdvihla Veron zo škôlky a zvyšok dňa sme sa prehrali v detskej izbičke.
Akosi lepšie je teraz. Zažívanie ma ešte trápi, ale už menej, aj chrbtica, ale viac oddychujem, viac čítam, pozerám viac filmov, počúvam hudbu. Akoby som sa snažila pobehnúť všetko, čo som za päť rokov nestihla. Žiarivým príkladom môže byť film Voda pre slony, ktorý som si s veľkým nadšením stiahla asi tri dni pred pôrodom. V júli 2011. A videla som ho až predvčerom. Prosím pekne, vyše päť rokov mi trvalo, kým som sa k nemu dostala. Nechápem:)
Prečítala som si všetko možné aj nemožné o spánku detí a tak som s nádejou dievčatám preorganizovala izbu. Kikinu posteľ som otočila a prisunula k Veronikinej, tak majú teraz hlávky pri sebe. Zdá sa mi, že je to takto lepšie. Že spia lepšie. Budia sa síce, ale je to v rámci normy. Aj zaspávanie sa zlepšilo. Kristin už definitívne nespáva cez deň, ale tým pádom je večer poriadne unavená a zaspáva do piatich minút po tom, ako dočítam rozprávku. Veronika zaspáva oveľa dlhšie, ale už pri nej neležím, nechávam ju samu, občas len nakuknem. Niekoľkokrát ma k sebe ešte volá, potrebuje niečo prediskutovať, cikať, piť, fúkať nos, alebo čokoľvek iné, ale zlepšuje sa to. Zaujímavé je, že pokiaľ som ju asi dva mesiace motivovala tabuľkou s odmenami za každých päť prespatých nocí, spala ukážkovo celú noc. Keď som tabuľku pomaly "vysadila", zasa sa budí, ale už nie toľkokrát. Kika sa v noci niekedy budí s plačom, keď sa jej sníva sen o hadoch, ktorý sa jej stále opakuje, alebo ju zobudí kašeľ. Je alergická na roztoče a napriek tomu, že som z izby odstránila koberec, kvetiny, plyšáky, oprala dievčatám antialergické paplóny, denne tam vysávam a utieram prach, vetrám a stlmila som kúrenie, stále v noci pokašliava.
Okrem iného jej na alergológii zistili aj alergiu na pleseň, byliny, trávy, burinu, bielok, pomaranče, arašidy a lekárka vyjadrila na základe pozitívnych genetických testov podozrenie na celiakiu. Zatiaľ neaktívnu. A to sme tam išli len s tým, aby mi niekto potvrdil, že Kika má naozaj alergiu na arašidy, ktorú som vypozorovala doma. Lebo stačí aby ju niekto, kto jedol arašidy, iba pobozkal a hneď sa vysype.
Z tej celiakie som zmätená. Kristínka nemá žiadne príznaky, krvné testy na jednotku, žiadne zažívacie ťažkosti a sú dni, keď existuje (z vlastnej vôle) len na rožkoch, piškótach a chlebe. Preto nechápem. Lekárka nám dala na výber - buď absolvuje v narkóze biopsiu tenkého čreva alebo začneme dodržiavať bezlepkovú diétu aj napriek tomu, že nemáme istotu, že ju skutočne má. Mne to príde postavené na hlavu. Logicky mi z toho vychádza, že aj keď niekto má pozitívnu genetiku, automaticky to neznamená, že chorobu musí dostať, iba má o niečo vyšší predpoklad, že sa tak môže stať. Pravdu povediac, chcem sa ešte poradiť s viacerými lekármi, lebo mi príde uletené, aby som preventívne z jedálnička dieťaťu vylúčila lepok. A biopsiu jej robiť nedám, zatiaľ nevidím dôvod. Ťažká dilema.
Inak už na mňa dýchajú Vianoce. Prvý decembrový deň tradične zdobíme stromček, teším sa:) Cez víkend sme boli v Ikea a musím vám povedať, že som si spomenula, prečo neznášam nákupné centrá. Kúrenie vypeckované na maximum, zlý vzduch, komplikované parkovanie, davy tlačiacich sa ľudí, všade treba čakať, všetci nevrlí a nervózni. Nič pre mňa, nemám rada masové akcie. Do konca roka ma tam už nikto nedostane. Postupne zhromažďujem vianočné darčeky a celkom sa mi darí, do konca mesiaca ich chcem mať kompletné. Všetko, čo sa bude dať, nakúpim online.
---
Aj teraz mrholí, tichučko ale intenzívne. Počasie na knižku alebo dobrý film. Aj na varené víno a čokoládku. Alebo horúcu vaňu.
Pekný november ešte:)
5 komentárov:
Vierka, ja žasnem nad niektorými lekármi, Pokiaľ Kika nemá problémy s lepkom, tak nech ho pokojne konzumuje. Akurát minulý mesiac som niekde, ale neviem už kde čítala, že by sa alergénne potraviny ako med, orechy, ... mali zavádzať deťom do jedálnička skôr, aby si telo vybudovalo imunitu voči alergiám. Tak už teraz naozaj neviem. Raz tak, raz onak. Liečiť spiacu celiakiu, je ako liečiť spiacu rakovinu, liečiť spiacu chrípku. Liečiš zdravého človeka, ktorý to v živote nemusí dostať. Zbytočne dávať decku narkózu. Ja ako dlhoročná peľová alergička môžem povedať, že mne práve liečba na alergológii absolútne nepomohla a tri roky po sebe, ako som sa v zime dala v dobrej viere očkovať proti alergii, som mala každú jar horšiu a horšiu a horšiu. Nakoniec som prestala na alergológiu chodiť, pomáha mi ročne jedna dovolenka pri mori, jesť každý deň lyžičku medu, najlepší je od nejakého včelára do 20km od miesta bydliska, práve kvôli alergii a na jar mám problém tak 1 - 2 týždne a nie dva mesiace, ako keď som sa liečila. Takže asi toľko k tomuto. Uf, normálne som sa rozohnila.
Danka, ani netušíš, ako si ma svojím komentárom potešila. Tiež mám pocit, že čím viac človek chodí po lekároch, tým viac diagnóz mu nájdu. Ja som tam išla jedine kvôli tým arašidom, lebo sa bojím, aby nedostala anaf. šok, keby náhodou s nimi prišla do kontaktu, aby sme mali doma lieky/pero a vedeli zasiahnuť. No samozrejme jej hneĎ porobili milión testov a našli všetko možné:/ Nechce sa mi to riešiť a ani nebudem, pokiaľ budem vidieť, že sa cíti ok. Ešte raz ďakujem:)
Ak by sme si vsetci dali spravit geneticke testy, tak by nam nasli tolko veci, ze z ocakavania ze ich dostaneme by sme asi skoncili na psychiatri. Lepok by som riesila tak, ze cela rodina by sme mierne obmedzili mucne vyrobky a pokial nebude mat nejake problemy, dalej by som to neriesila. Napad vypocut si nazor aj ineho lekara je urcite fajn.
Vierka, ešte toľkoto Ti poviem k lekárskej práci. Kto hľadá - nájde. Ale to je pri všetkom. Verím, že Kika s jej elánom a energiou bude úplne fit, bez akýchkoľvek špecialitiek. Môj druhorodený - problém s obličkou, prognóza bola, že o ňu príde a vieš čo? Opravila sa v priebehu rastu, len sa pozoruje. Toľko k lekárskym prognózam.
Ked mal moj syn taky isty vek ako Tvoja mladsia dcera, tak isiel tiez z choroby do choroby. Poslali nas na alergologiu - termin sme si vybrat nemohli a samozrejme, ked sme mali termin, tak dostal nadchu.
Urobili mu testy, bola som pritomna, mal naozaj slabe zacervenanie, mozno zato, ze bol imunitne oslabeny, ale alergologicka uz bola vo svojom zivle, rozbehla sa ako posadnuta, ze toto je jasna pelova alergia s nabehom na astmu, darmo som jej vysvetlovala, ze nic take som nevypozovala, ze ma len smolu, ze ma prave nadchu - zacala na mna kricat, ze co si dovolujem ju poucovat!!!
Stiahla som sa, zivot ma naucil, ze s hlupakmi (aj ked maju vystudovanu VS) sa nema zmysel dohadovat. Nechala som si predpisat strasne drahy respiracny pristoj a lieky. Dala som ich doma na policu, pockala som tyzden, nadcha presla, nic som synovi nedavala.
O tri mesiace nato sme sa prestahovali do zahranicia. Ako prve som ho nechala znovu otestovat. Vysledok ma neprekvapil - nemal ziadnu alergiu.
Zmena "vzduchu" mu velmi pomohla, choroby ustali. Mozno z nich "len" vyrastol, tak ako ostatne deti...
Dnes uz je dospely a ten pristroj mame dodnes, za tie prachy (aj ked to platila poistovna) mi ho bolo luto vyhodit :-)
Zverejnenie komentára