Spánkový update

Spánok. Veľká téma u nás.

Update.

Dievčatá spia spolu v izbičke.
Premiestnila som postele. Predtým ich mali oproti sebe. Teraz sú do tvaru L a tak spia s hlávkami pri sebe. Myslím že je to tak lepšie. Pred postele im dávam každú noc matrac z detskej postieľky, ktorý už nepoužívame a takto slúži aspoň ako ochrana  pred doudieraním sa, keď má niektorá z nich akčný sen. A že ich je! Hlavne Kiku nachádzam na tom matraci v najrôznejších krkolomných polohách. A to má na posteli aj zábranu!
 A pred schodisko, ktoré je rovno oproti ich dverám, každú noc zasa staviam sušiak s prádlom. Zábrana sa tam namontovať nedá, ale sušiak ju výborne supluje. Niežeby dievčatá mali v noci tendenciu padať zo schodov, je to skôr kvôli môjmu dobrému pocitu. Že sú v bezpečí.

Nocí, ktoré sú pokojné a stačí mi k nim zabehnúť raz, je málo. Komplet "prespaté" takmer nie sú. Teda sú - tie, keď je ocinko na služobke a tak všetky tri spolu spíme v manželskej posteli. Ako hamburger. Ja som v strede:) Vtedy spia spokojne na mne nalepené úplne natesno a kde tu len niečo zamrmlú. Ráno sa budím síce dokrčená, ale neuveriteľne oddýchnutá:)))
Väčšinou k dievčatám vstávam tak trikrát, to je priemer. Keď je dobrá noc, tak raz, keď zlá, aj desaťkrát. Kristínka hľadá mamu a Veroniku budia zlé sny, alebo sa iba niečoho bojí. V tomto veku u nej predstavivosť pracuje na plné obrátky a ona si s ňou ešte nevie dobre poradiť. Bojí sa postavičiek z rozprávok, pavúkov, upírov, čertov, ...
Mojím problémom je, že spím len veľmi plytko a prebudí ma aj malé šuchnutie či ston. Tak sa mi  niekedy stane, že vstanem a idem do izbičky úplne zbytočne. Inokedy vyčkávam, čo sa bude diať. Zvyčajne mrnčanie prepukne v hlasný plač alebo volanie, a to už utekám, aby jedna nezobudila ešte aj druhú, lebo potom uspávam o to dlhšie.
Kristínka sa navyše naučila v noci putovať k nám. Keď nereagujem na jej volanie, jednoducho sa zdvihne a príde nadránom za nami do postele. Takmer každú noc:)

Napriek tomu. že ešte stále nemám možnosť spať v pokoji a neprerušovane celé noci, aj tak sa to pomaly ale isto zlepšuje.
Veľmi mi pomohlo, keď začal deti uspávať aj J. Striedame sa - jeden večer uspávam ja, jeden on. Uspávanie spočíva vlastne len v prečítaní rozprávky a vyčkaní, kým zaspí Kiki. Tá vytuhne do pár minút. Keďže cez deň nespáva, po ôsmej večer je taká unavená, že zaspí hneď po rozprávke. Veronika zaspáva veľmi dlho, aj hodinu, tak pri nej si chvíľu poležíme a nechávame ju zaspať samu. Časy, keď som pri nej ležala celý večer a čakala, kým konečne zaspí, sú preč. To som naozaj už nezvládala! Aj tak je to často boj. Desaťkrát ide ešte cikať, stále vybieha z izbičky a dačo rieši, tam a tam ju bolí, za oknom je bubák, na povale niečo šuchoce, v izbe je obrovský pavúk a pod.

Samostatnou kapitolou sú noci, keď sú dievčatá prechladnuté. To spí tak maximálne Chip v búde. V dome nikto. Sople tečú, kam sa pozrieš,  fúkať nos nechce nikto, kvapky už duplom nie. Je to boj a vreskot na celú ulicu. Ale to asi poznáte.