O dobrej stratégii

Tak nás skolila nejaká zákerná baktéria. Už som sa vytešovala, že celý január sme prečkali v plnom zdraví a aha ho! Minulý týždeň zaľahol so strašným kašľom a horúčkou J., my sme odolávali do víkendu. Odvčera sme na antibiotikách, všetky tri. Dávno som nebola taká chorá, dávno som nebrala antibiotiká kvôli respiračnému ochoreniu. Presne šesť rokov.
Táto situácia ma prinútila zamyslieť sa nad tým, aké rozdielne to je, keď ochorie muž a keď ochorie  žena - matka. Muž si vybaví voľno v práci a leží. Aj keď musím priznať, že ten môj až vtedy, keď už je vyslovene zle. Mama má smolu. Chcela by ležať, nedá sa. Ani keď sú deti zdravé a schytala to len ona, tobož nie, keď sú deti choré tiež. To je samé "mama, mama", treba bojovať s podávaním liekov, fúkaním nosov, treba deti kŕmiť, riešiť ich žabomyšie vojny, utierať zadky, ... a poznáme to všetky, keď sú choré, sú minimálne dvakrát tak mrzuté a upišťané. A úplne na mašľu je, že aj keď je večer doma ocko a snaží sa odušu, odmietajú ho a chcú, aby všetko robila mama!
Priznám sa, že v takýchto situáciach trošku závidím tým, čo majú starých rodičov na dôchodku alebo minimálne bývajú neďaleko, a vedia počas krízového stavu vypomôcť. Odbremeniť.  To je veľká vec, môcť si dopriať ten luxus a zopár dní zostať v posteli. Ničnerobiť. Veľa spať.
Ale na druhej strane, nikdy nie je tak zle, aby ...

Prepla som sa do úsporného režimu.
Neupratujem. Periem len to nevyhnutné. Varím minimálne. Rozprávky u nás bežia celý deň (viem, toto nie je veľmi výchovné). Minimalizujem pohyb u seba aj u dievčat. Teda snažím sa. Keď im po podaní Nurofenu klesne teplota, aj tak sú naspídované ako veveričky. Nechápem.
Snažím sa o to, aby sme dni trávili v pokoji pri maľovaní, spoločenských hrách, puzzle a stavebniciach. Na viac sa nezmôžem.
A keď sa zapozerajú do rozprávky, letím kozmickou rýchlosťou do postele k dobrej knihe. Zdriemnuť si pre istotu dovolím, až keď sa J. vráti z práce.
Celé je to o dobrej stratégii. Ako prežiť dlhé dni zavretá s deťmi doma bez psychickej ujmy:))))
Ale vyzerá to dobre, pomaly koniec februára, marec je už frajer. Bude teplejšie, aj slnka viac.  Aj pohybu viac, aj optimizmu hádam.

Verím, že vy chorobám odolávate. Tak sa držte:) U nás dnes už tiež lepšie.

08/02/17

Február je kritický mesiac. Pre mňa najmenej obľúbený mesiac zo všetkých dvanástich. Zima už nikoho nebaví a jar je ešte v nedohľadne. Keď sa pozerám na špinavé zvyšky snehu  a spustnutú záhradu, na optimizme mi to rozhodne nepridáva. Doma nás to už nebaví, vonku tiež niet čo robiť,... človek ľahko prepadne splínom. Ale bojujeme statočne:)
Obklopili sme sa (ako vždy) knihami, filmami a seriálmi, spoločenskými hrami, aj farbičkami. Povyťahovala som zo skríň hračky, s ktorými sa baby hrávali ako bábätká, a na môj údiv, stále majú úspech. Šťastím je aj to, že je karnevalové obdobie a môžeme vyrábať masky od výmyslu sveta. Zajtra má karneval Veronika v škôlke, ide ako babôčka pávooká, hádam bude mať maska úspech:)
Kika masky zatiaľ nerieši, ona je spokojná so svojimi dinosaurami a celkovo všetkým možným, čoho je veľa a čo môže rozkladať po podlahe, posteli a gauči.
Dnes ma napríklad nahnevala aj pobavila zároveň. Kým ja som na poschodí vešala prádlo, ona naberala z veľkého vreca granule pre psa  a rozsýpala ich v úhľadných kôpkach po celom prízemí. Vyzeralo to tam ako záhrada po útoku krtka.
Niekedy je frustrujúce, keď človek celý deň len varí, perie a upratuje, a večer to aj tak  nie je vidno. Všade rozťahané hračky, natrúsené, kôš na prádlo zasa plný, kúpeľňa pláva, kuchynská linka zaprataná riadom, však mamy poznajú:)))

Pol desiatej, pozerám na estévečke Stroskotanca s Tomom Hanksom. Dievčatá už spia, dnes ich uspával J. Nezaobišlo sa to bez veľkého plaču, nepýtajte sa ma prečo.  Potešením je, že sme prežili celý január bez sopľov a kašľa a to už je čo povedať, lebo chrchlala celá škôlka. Hádam nám to vydrží, fandím si!

Malé februárové radosti: druhá séria Tajných životov, večerné čítanie o Čimovi a Čin-čin, nová knižnica, tvorenie s deťmi, Veronkine meniny a karnevalová maska:)

Január na šiestich obrázkoch

Január bol rýchly. Alebo sa mi to len zdalo.
Veľa voľných dní.
Zima ako v ruskom filme. Mráz, sneh bol.
Veľa sa oslavovalo. 3, 33, aj 60.
Skončila sa mi rodičovská dovolenka. Mala by som  teda po takmer šiestich rokoch začať znova pracovať. Ale Kika nemá škôlku. Dala som v práci výpoveď,
Som doma. Zatiaľ.
A teším sa na nové zajtrajšky:) Vážne.