08/02/17

Február je kritický mesiac. Pre mňa najmenej obľúbený mesiac zo všetkých dvanástich. Zima už nikoho nebaví a jar je ešte v nedohľadne. Keď sa pozerám na špinavé zvyšky snehu  a spustnutú záhradu, na optimizme mi to rozhodne nepridáva. Doma nás to už nebaví, vonku tiež niet čo robiť,... človek ľahko prepadne splínom. Ale bojujeme statočne:)
Obklopili sme sa (ako vždy) knihami, filmami a seriálmi, spoločenskými hrami, aj farbičkami. Povyťahovala som zo skríň hračky, s ktorými sa baby hrávali ako bábätká, a na môj údiv, stále majú úspech. Šťastím je aj to, že je karnevalové obdobie a môžeme vyrábať masky od výmyslu sveta. Zajtra má karneval Veronika v škôlke, ide ako babôčka pávooká, hádam bude mať maska úspech:)
Kika masky zatiaľ nerieši, ona je spokojná so svojimi dinosaurami a celkovo všetkým možným, čoho je veľa a čo môže rozkladať po podlahe, posteli a gauči.
Dnes ma napríklad nahnevala aj pobavila zároveň. Kým ja som na poschodí vešala prádlo, ona naberala z veľkého vreca granule pre psa  a rozsýpala ich v úhľadných kôpkach po celom prízemí. Vyzeralo to tam ako záhrada po útoku krtka.
Niekedy je frustrujúce, keď človek celý deň len varí, perie a upratuje, a večer to aj tak  nie je vidno. Všade rozťahané hračky, natrúsené, kôš na prádlo zasa plný, kúpeľňa pláva, kuchynská linka zaprataná riadom, však mamy poznajú:)))

Pol desiatej, pozerám na estévečke Stroskotanca s Tomom Hanksom. Dievčatá už spia, dnes ich uspával J. Nezaobišlo sa to bez veľkého plaču, nepýtajte sa ma prečo.  Potešením je, že sme prežili celý január bez sopľov a kašľa a to už je čo povedať, lebo chrchlala celá škôlka. Hádam nám to vydrží, fandím si!

Malé februárové radosti: druhá séria Tajných životov, večerné čítanie o Čimovi a Čin-čin, nová knižnica, tvorenie s deťmi, Veronkine meniny a karnevalová maska:)