Boli sme s Kikou na nákupe, nech máme cez víkend čo jesť. Potom sme si spolu upiekli horu palaciniek. Z litra mlieka!
Teraz čakáme, kým odbije tretia, aby sme mohli vyzdvihnúť Veroniku zo škôlky. Náročné dni sú to. Kníše sa jej mliečny zub, ledva visí, ako na niti, napriek tomu si ho nechce dať vytiahnuť. Včera si ho kývala celé popoludnie a nakoniec aj tak šla spať pred pol jedenástou (!) s hurónskym revom. Nás do úst nepustí, inak by to už dávno bol krátky proces. Ráno znova. Veronika ho celé preplakala, lebo vlastne ani sama nevie... aj by chcela, aby bol zub už vonku, ale bojí sa. Pevne verím, že v škôlke z neopatrnosti poriadne zahryzla do pečiva a zub je konečne preč. Inak ma čaká ďalšie "skvelé" popoludnie, kedy budú tiecť nervy vo veľkom.
Strašne ustráchané dieťa to je. Vo všeobecnosti. Koľko sa vždy natrápim, aby som jej nejaký strach vydurila z hlavy! A niekedy to aj tak nepomáha. Trochu sa obávam, čo bude v škole. Pred pár dňami sme boli na zápise, ten zvládla ukážkovo, tak som úprimne zvedavá, čo sa bude diať v septembri:)
Inak mi už hrozne chýbajú tie teplé dni, keď bolo vonku dvadsaťdva stupňov. Krátke rukávy, lehátko na záhrade, slnečné okuliare:) Cez Veľkú Noc sme boli na Kysuciach a počasie tam bolo príšerné, dni sme presedeli zavretí v dome, no a odkedy sme sa v pondelok vrátili, ešte som nebola behať. Nevládzem. Smútok na mňa sadá.
Zlé počasie som tento týždeň aspoň využila na upratovanie. Vytriedila som deťom šatník, aj hračky, dôkladnejšie som si upratala kuchyňu, skrinky v kúpeľni, umyla som chladničku, práčka nemala šancu zastaviť sa. Ešte ma čakajú okná, tie si nechávam na slnečné a teplé májové dni.
Tak nech už prídu, lebo ako môj muž povedal "tento apríl je nejaký divný":)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára