Dovidenia máj!

Máj takmer za nami. Zdá sa mi to, alebo naozaj utiekol? Mám pocit, že čím viac sa blížime k letu, tým viac dni utekajú niekam do nenávratna.
Ale boli to pekné dni. Veľa slnka, veľa zelene, prvá grilovačka aj kúpanie na záhrade. Výlety, prechádzky. Očakávanie. Zmeny.
Kiki prijali do škôlky (konečne!), Veroniku do školy a ja som si našla prácu. Priznávam, že som už začínala byť celkom nervózna z toho, že som nezamestnaná a neviem presne, ktorým smerom sa vydať. Vedela som len, že nechcem pracovať vo veľkej nadnárodnej spoločnosti a že potrebujem zladiť pracovný život s rodinným. Logicky mi z toho vyšlo, že by pre mňa bol najprijateľnejší "návrat" do školstva. Jednak som učiteľstvo vyštudovala a túžila som učiť od raného detstva, jednak som pochopila, že ak niekedy učiť, tak ideálnu príležitosť mám teraz. Veľkým mínusom v školstve je mizerný plat, ale benefity ako pracovný čas od 7,30-14,00 či prázdniny a spol. situáciu zachraňujú.
Bála som sa, že budem mať problém nájsť si prácu ako učiteľka. Nesmejte sa... nulová prax, dve malé deti, časové obmedzenie, aby som ich do 17,00 stíhala vyzdvihnúť zo škôlky či školského klubu, babky stovky kilometrov od nás ... Mám kamarátku, slovenčinárku, ktorá si po materskej dovolenke aj napriek niekoľkoročnej praxi v školstve nevedela dlho nájsť miesto kvôli  malým deťom a komplikovanému dochádzaniu do Bratislavy, hoci žije len pár kilometrov od hlavného mesta (zápchy, zápchy, zápchy, ... ráno aj poobede). Rovnaký prípad ako ja:)

 Mám silný pocit, že táto práca si ma našla sama. Priamo v obci, kde bývame, na základnej škole, kam v septembri nastupuje aj Veronika. Krásna práca pedagogického asistenta pre tretí ročník, popritom učenie SJ. Neskôr možno učenie na druhom stupni, ak sa ho podarí zrealizovať. Toľko výziev naraz:) Toľko očakávaní:) Veľmi sa teším a naozaj je to na mne vidieť. Toľko vecí sa tým vyriešilo! Môj muž hovorí, že som oveľa spokojnejšia. Vyžarujem to.

Okrem toho sme v máji absolvovali škôlkarsku besiedku ku Dňu rodiny, Veronika chodila na kurz plávania, boli sme v zoo, na Červenom kameni, aj na farmárskych trhoch. Prečítala som zopár kníh a videli sme zopár filmov. Stále viac menej pravidelne behávam, vychádza mi to tak trikrát týždenne po cca 30 minút. A to už je výkon, keď si pomyslím, že ešte v marci som vydržala bežať maximálne päť minút vkuse:) Pomaličky sa zlepšujem, behávam podľa tréningového programu c25k. Vygooglite si, nájdete ideálny návod pre začiatočníkov s nulovou kondičkou.

Víkend

Príjemný víkend za nami.
V piatok si vzala na noc obe dievčatá k sebe moja sestra, ktorá býva neďaleko, sotva päť minút cesty autom, tak som ich k nej nabalené zaviezla a s J. sme mali večer len pre seba. Nečakané osvieženie zabehnutej rutiny. Napriek tomu sme celý večer mali tendenciu zoslabovať zvuk na televízore, aby sme nezobudili deti:)
V sobotu vyšlo počasie a konečne sme si urobili prvú domácu grilovačku v tomto roku. Kuracie stehienka, páročky rôznych druhov, oštiepky.  K tomu šalát, zelenina, dressingy, chlieb, radler. Nič viac nebolo treba.
V nedeľu ráno som si bola zabehať, v tom teple som zvládla 25 minút, tj. trikrát obehnúť park, to je môj životný výkon. Aj keď som skoro dušu vypustila:) No a potom sme sa celá rodina vybrali do zoo. Našťastie sme tam dorazili už predpoludním, lebo poobede sa v areáli konala nejaká akcia s maskotmi, a ľudia čakali na lístky v rade dlhom niekoľko desiatok metrov. O obtiažnom parkovaní a celkom upchatej výjazdovej ceste ani nehovorím.
Bratislavskú zoo mám celkom rada, aj keď je pomerne rozťahaná a treba kráčať do kopca, ale pre deti hotový raj.  A pohroma pre peňaženky! Na každom kroku číha nejaká atrakcia, samozrejme platená.
Ja len počúvam: "Mami, kúp mi tamto, si mi to naposledy sľúbila, že keď prídeme druhý raz, tak mi to kúpiš!", výčitka v očiach. V mojich zasa otáznik. Musí si to dieťa všetko pamätať?
Čo mi v zoo ale chýba, je nejaký bufet so zdravším jedlom. Keď sa chce človek naobedovať a nejesť pri tom hranolčeky, vyprážaný syr, nugetky alebo hotdog, tak nemá kde. Žiadna alternatíva. Tak sme deťom kúpili dve porcie hranolčekov, všetci sme si dali zmrzlinu a my s J. sme obedovali až doma.
Na Deň matiek som od Veroniky dostala krásne srdiečko, ktoré vyrábali v škôlke. Potešilo, zahrialo:) Večer som zavŕšila pri filme Liečiteľka, inak pomerne naturalistickom, surových scén tam bol nadbytok, ale po zistení, že film budú vysielať až do 01:40, som to asi v jeho polovici vzdala a išla spať. Do knihy som cez víkend ani nenazrela.

Preč s nimi

Veľké veci sa mi dejú.
Prijala som sa. Taká, aká som, nie taká, akou by som chcela byť. 
Začala som zo života púšťať preč všetko, čo v ňom len tak naprázdno zaberá miesto. Veci, čo čakajú na poličkách či vešiakoch, v skriniach, zásuvkách aj papierových krabiciach na svoju príležitosť už celé mesiace, ak nie roky.

Knihy, ktoré literárni kritici oslavujú do nebies, ale mne nič nehovoria. Áno, v knižnici ich mám stále preto, lebo to dobre vyzerá a okrem iného som dlho dúfala, že raz na ich úroveň "dorastiem". Preč s nimi.
Oblečenie, ktoré mi je malé či úzke. Dlho som nedokázala akceptovať fakt, že moje telesné proporcie sa zmenili, a tak som si napriek tomu kupovala veci, ktoré sa mi síce veľmi páčili, no už v kabínke mi dobre nesedeli. Dúfala som. Verila.
A hoci som pred pár mesiacmi značnú časť tých xs aj s kúskov darovala, zostali mi v skrini nejaké, ktorých som sa nedokázala vzdať. Lebo boli uplne nové, nenosené, niektoré ešte s visačkou.
Na zaplakanie. Preč s nimi.
Špeciálnou kapitolou sú darčeky. Nevhodné, gýčové. Sošky anjelikov, šatky, sviečky, parfumy, ktoré až tak nemusím. Bižutéria. Spotrebiče... asi netreba pokračovať.
Nemilosrdne preč s nimi.

Duševne mi vážne pomohlo zbaviť sa tých vecí a akceptovať sa taká, aká som v tejto chvíli. Aj s tým, že sa nevojdem do "eskových" jeansov. Skúste to, funguje to.

08/05/17

Predĺžený víkend za nami.
Doma sme boli a liečili si prechladnutie.
Trochu sme robili v záhrade, nech aj trávnik po zime vyzerá konečne k svetu.
Trochu sme s dievčatami tvorili.
Pozreli a prečítali si zopár rozprávok.
Niekedy si liezli na nervy.
Prvý raz v živote som varila segedín.
A bola si zasa zaberať. Pokúšam sa o to pravidelne trikrát týždenne, ale nie vždy to vyjde.
A kriticky som zhodnotila, že zúfalo potrebujem niekam za kultúrou, lebo sa zbláznim. 