Dovidenia máj!

Máj takmer za nami. Zdá sa mi to, alebo naozaj utiekol? Mám pocit, že čím viac sa blížime k letu, tým viac dni utekajú niekam do nenávratna.
Ale boli to pekné dni. Veľa slnka, veľa zelene, prvá grilovačka aj kúpanie na záhrade. Výlety, prechádzky. Očakávanie. Zmeny.
Kiki prijali do škôlky (konečne!), Veroniku do školy a ja som si našla prácu. Priznávam, že som už začínala byť celkom nervózna z toho, že som nezamestnaná a neviem presne, ktorým smerom sa vydať. Vedela som len, že nechcem pracovať vo veľkej nadnárodnej spoločnosti a že potrebujem zladiť pracovný život s rodinným. Logicky mi z toho vyšlo, že by pre mňa bol najprijateľnejší "návrat" do školstva. Jednak som učiteľstvo vyštudovala a túžila som učiť od raného detstva, jednak som pochopila, že ak niekedy učiť, tak ideálnu príležitosť mám teraz. Veľkým mínusom v školstve je mizerný plat, ale benefity ako pracovný čas od 7,30-14,00 či prázdniny a spol. situáciu zachraňujú.
Bála som sa, že budem mať problém nájsť si prácu ako učiteľka. Nesmejte sa... nulová prax, dve malé deti, časové obmedzenie, aby som ich do 17,00 stíhala vyzdvihnúť zo škôlky či školského klubu, babky stovky kilometrov od nás ... Mám kamarátku, slovenčinárku, ktorá si po materskej dovolenke aj napriek niekoľkoročnej praxi v školstve nevedela dlho nájsť miesto kvôli  malým deťom a komplikovanému dochádzaniu do Bratislavy, hoci žije len pár kilometrov od hlavného mesta (zápchy, zápchy, zápchy, ... ráno aj poobede). Rovnaký prípad ako ja:)

 Mám silný pocit, že táto práca si ma našla sama. Priamo v obci, kde bývame, na základnej škole, kam v septembri nastupuje aj Veronika. Krásna práca pedagogického asistenta pre tretí ročník, popritom učenie SJ. Neskôr možno učenie na druhom stupni, ak sa ho podarí zrealizovať. Toľko výziev naraz:) Toľko očakávaní:) Veľmi sa teším a naozaj je to na mne vidieť. Toľko vecí sa tým vyriešilo! Môj muž hovorí, že som oveľa spokojnejšia. Vyžarujem to.

Okrem toho sme v máji absolvovali škôlkarsku besiedku ku Dňu rodiny, Veronika chodila na kurz plávania, boli sme v zoo, na Červenom kameni, aj na farmárskych trhoch. Prečítala som zopár kníh a videli sme zopár filmov. Stále viac menej pravidelne behávam, vychádza mi to tak trikrát týždenne po cca 30 minút. A to už je výkon, keď si pomyslím, že ešte v marci som vydržala bežať maximálne päť minút vkuse:) Pomaličky sa zlepšujem, behávam podľa tréningového programu c25k. Vygooglite si, nájdete ideálny návod pre začiatočníkov s nulovou kondičkou.