Ležím v posteli napriek tomu, že o chvíľu bude obed. Skolila ma nejaká choroba. Najskôr mi odišiel hlas, možno aj kvôli hlasovej námahe v škole, pridružila sa bolesť hrdla, dostala som silnú nádchu. Od stredy mám antibiotiká, ale ešte nebadám zlepšenie, hlienov mám plnú hlavu.
Kristínka má zápal priedušiek, rovnako je na antibiotikách, manžel má nádchu a Veronika mala pár dní upchatý nos, ale darí sa jej z nás najlepšie (klop, klop, klop). Teda, ak nerátam psa:)
Druhý týždeň v škole za mnou. Čo vám budem hovoriť, bojujem. A je to boj poriadny! Vždy keď si už myslím, že to najhoršie mám za sebou, objaví sa nejaký nový problém, ktorý treba riešiť. Samozrejme, administratívny. Mám pocit, že zatiaľ toho učenia bolo oveľa menej ako administratívy.
Všetky tie vypisovačky katalógových listov, poukazy, zoznamy, ... no a správne vypísanie triednej knihy a klasifikačného hárku je hotová veda! Opakujem si ako mantru - len neurobiť chybu, len neurobiť chybu, ... - mám vzor, pomáhajú mi kolegovia, a aj napriek tomu sa to stane. Pomýlim si riadok, alebo si niečo nevšimnem a je z toho oheň na streche. Lebo v triednej knihe sa chyby nesmú robiť. Nesmú!
Včera som po týždni a pár dňoch relatívnej spokojnosti samej so sebou zistila, že som vo všetkých zoznamoch vrátane vypísaných dokumentov urobila veľkú chybu, keď som jednu žiačku zle abecedne zoradila. Počas minulého školského roka totiž zmenila priezvisko a som ju aj s novým priezviskom zaradila na pôvodné miesto v zozname, ktoré jej však podľa abecedy už neprislúcha. Mená som odpisovala zo zoznamu, ktorý mi dali a akosi mi vôbec nenapadlo, že by som ho mala aj detailne skontrolovať, či sedí podľa abecedy. Sústredila som sa na zaradenie novej žiačky, ktorá k nám tento školský rok pribudla, sústredila som sa na gramatické chyby, ale na poradie vôbec.
Hnevám sa na seba, už vidím, aké z toho bude zajtra v práci haló. Zožerú ma.
Učenie samo o sebe je fajn. Baví ma to. Veľmi. Mám rada svoju triedu. Napriek tomu, že sa poznáme krátko, obľúbila som si ich. Vôbec mi neprídu takí zlí, ako ich prezentujú. Sú hlučnejší, ale šikovní. Desať dievčat, trinásť chlapcov. Krátko pred pubertou. Hľadajú samých seba. Niekedy v nich vidím ešte malé deti, niekedy som prekvapená, ako dospelácky a múdro vedia zareagovať.
V priebehu dvoch týždňov som už riešila úraz na hodine telesnej výchovy (mojej prvej!), stratené nohavice, bola som nútená presádzať, písomne pokarhať kvôli disciplíne, stretla som sa s viacerými rodičmi, ktorým som musela všeličo vysvetľovať, a nebolo to vždy príjemné, ... je to makačka. Strašný stres. Prídem si niekedy neschopná. Slabá.
Ale bola som aj na parádnom výlete. Loďou po Dunaji. Prvýkrát v živote som bola vedúcou výletu s
34 žiakmi, 3 dospelými a dala som to! Zvládla som to aj napriek zapáleným hlasivkám a decká boli z výletu nadšené.
Začiatky v novej práci nebývajú ľahké, veľa vecí mi pripadá ako španielska dedina, neviem sa v nich orientovať. Robím chyby aj napriek maximálnemu sústredeniu. Držte mi palce, nech sa to už konečne utrasie!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára