pondelok 19. marca 2018

Na čo si nikdy nezvyknem...

U nás si tie vírusy a baktérie tuším podávajú ruky. Od začiatku zimy doteraz je stále niekto chorý. J. kašle ako starý hrniec už pekne dlho, Veronika sa celý minulý týždeň sťažovala na bolesť hrdla a Kristínka opäť horúčkuje. Od polovice februára je to už tretíkrát. Vysokánske teploty, štyridsiatky. Som úplne na prášky z toho. Už som si zvykla na jej občasný kašeľ, predýchala som alergiu na arašidy, zvládam aj to večné vracanie pri každej chorobe vrátane neškodného prechladnutia, ale na tie horúčky si asi nezvyknem nikdy. Keď Kike vystúpia na štyridsať, panikárim. Doslova. Hlavne ak má aj vtedy stále studené nohy a ruky, čo znamená, že teplota bude ešte stúpať, a lieky nezaberajú. Prípadne ak znížia horúčku len na krátky čas.

Držte palce, nech je to skoro za nami!

2 komentáre:

kvetinka povedal(a)...

Ako keby som seba videla pred 25 rokmi.
Takze pocuvaj: PREJDE TO !!! Naozaj z toho deti vyrastu.

Neviem, ci som Ti to uz pisala, ale starsej dcere pomohol imunologicky liek Ribomunyl.
Syna, ktory mal anginu za anginou vzali do nemocnice na seriu testov a nasli mu infekcnu mononukleozu.
Pol roka antibiotika a musela som ho vziat na pol roka zo skolky. Kedze som uz bola spat v skole, tak som platila pani na strazenie. Prva bola fajn, ale nasla si inu robotu, ostatne dve som musela hladat doslova zo dna na den a obe otras, nastastie sme sa v lete prestahovali a na jesen, ked nastupil znovu do skolky, uz bolo dobre.

Viera povedal(a)...

Kvetinka, ty si môj dobrý anjel:) Ďakujem ti:) Povzbudenie veľmi dobre človeku padne.