Po sviatkoch

Tohoročné Vianoce sú minulosťou, o pár hodín aj rok 2018. Prvý raz v našej spoločnej histórii ich trávime celé zavretí doma kvôli nejakej príšernej chorobe, ktorá nás kvári. Bolesti hrdla, uzlín, kašeľ, sopeľ, mierne zvýšená teplota, bolesti svalov, zápal spojiviek, nechutenstvo,... Prvý raz sa mi stalo, že som cez sviatky nepribrala, ale schudla. Koláčikov sa nikto ani nedotkne. Silvestrovské pohostenie nemáme, nikomu nechýba. Ale už je lepšie. Verím, že do nového roku vykročíme tou správnou nohou.

Nebudem sa tváriť, že rok 2018 bol ľahký. Vôbec nie. Bol náročný, veľa sa toho udialo hlavne v mojom bezprostrednom okolí. Napriek tomu, že ja som si plávala svojím životom celkom pokojne, moji blízki a kamaráti sa potýkali s kadečím. Veľké skúšky... Choroby, zranenia vrátane tých citových, rozchody a rozvody, finančné suchoty, podrazy,... Všetko bolo, všetko prešlo. Príde zas iné. Zákony sínusoidy života. Zo srdca si želám, aby sme to všetci ustáli a nestrácali životný optimizmus.

Tesne predo dvermi

Napečené. Darčeky pobalené. Upratané (len zbežne). Stromček stojí. Zemiaky na šalát sa už varia.  V telke rozprávky. Rozčítaná kniha. Všetko tak, ako má byť. Veselé sviatky všetkým❤️

V polčase

Začínam sa tešiť. Ešte pár pracovných dní a Vianoce sú tu.
Včera sme mali 16. výročie. Vtedy na koncerte v PKO sme si bez slov povedali, že to spolu skúsime. Husto snežilo a mňa oziabali ruky. V takmer prázdnej nočnej 39 sme sedeli na jednom sedadle a pozerali von z okna na tú nádheru. Prudko romantické. Strih. Šestnásť rokov preč.
Včera sme len sucho skonštatovali, že máme výročie. A dnes, keď som mu telefonovala a sťažovala sa na nepríjemného kuriéra, som mu len tak medzi rečou kázala ísť kúpiť koláče. Že si dáme ku káve a oslávime to. Prudko neromantické. Realistické😊

Deti sa dali na chov slimákov. Tie veľké africké som im nedovolila, zdajú sa mi odporné. Tak si na konci leta nazbierali v záhrade malé s domčekmi. Odvtedy ich chovajú v nádobách s kamienkami a kúskami šalátu či uhorky. A slimák, tvor prispôsobivý, sa nesťažuje. Veselo si prežíva, aj keď som mu nedávala veľa šancí.

Prvý decembrový

Prvý decembrový týždeň ubehol veľmi rýchlo. Dievčence boli našťastie zdravé, takže všetko šlo ako po masle - Kika v škôlke, Veronika v škole, my s J.  v práci. V stredu mala Kika v škôlke vianočné dielničky. Požičala som si od kamarátky raznice, tematické pečiatky, ozdôbky a vytvorili sme s dievčatami celkom efektné vianočné pozdravy, čo poviete? Aj keď popravde, väčšinu materiálu zničili (tona lepidla, machule od fixiek, zle natlačené pečiatky a pod.), no aspoň štyri pozdravy boli predajné.
Cez týždeň som stihla aj kaderníčku, veľký predvianočný nákup potravín v Tescu, darčeky už máme tiež takmer všetky.
V sobotu k nám prišli svokrovci a moja sestra a spoločne sme boli na miestnych vianočných trhoch. Zmenili síce miesto konania, v porovnaní s minulými rokmi sa mi až tak nepáčilo, navyše sme prišli až v posledný deň a stánky mali už takmer všetko vypredané, ale pozreli sme si aspoň spevácke vystúpenie detí zo školy, nakúpili nejaké ozdoby a dali si horúci punč.
No a dnes sme boli v banke a s deťmi v kine na Grinchovi. Vyprala som štyri práčky, dala si horúcu vaňu a prečítala pár strán z knihy. Večer som sa chystala pozerať ďalšie diely minisérie Záhradníctvo, ale keďže stále nechcú deti, hlavne Kika, zaspávať samé, tak nám svojím hysterickým výstupom celý večer skazili. Už mám chuť ísť tak jedine len spať. Na mŕtvičku toto.

9/12/2018

Málo sem píšem. Ani neviem ako, je tu december. A posledný príspevok je z augusta. Ale nechcem to zabaliť... 
Len pri toľkých aktivitách mi akosi nezostáva energia písať. Jedným z mojich novoročných predsavzatí bude pravidelne sem prispievať. Vždy to bola predsa akási forma môjho internetového denníčka! Príspevky nebudú dlhé, možno zopár slov, pár fotiek. Pre mňa, pre dievčatá. Na pamiatku.