Začínam sa tešiť. Ešte pár pracovných dní a Vianoce sú tu.
Včera sme mali 16. výročie. Vtedy na koncerte v PKO sme si bez slov povedali, že to spolu skúsime. Husto snežilo a mňa oziabali ruky. V takmer prázdnej nočnej 39 sme sedeli na jednom sedadle a pozerali von z okna na tú nádheru. Prudko romantické. Strih. Šestnásť rokov preč.
Včera sme len sucho skonštatovali, že máme výročie. A dnes, keď som mu telefonovala a sťažovala sa na nepríjemného kuriéra, som mu len tak medzi rečou kázala ísť kúpiť koláče. Že si dáme ku káve a oslávime to. Prudko neromantické. Realistické😊
Deti sa dali na chov slimákov. Tie veľké africké som im nedovolila, zdajú sa mi odporné. Tak si na konci leta nazbierali v záhrade malé s domčekmi. Odvtedy ich chovajú v nádobách s kamienkami a kúskami šalátu či uhorky. A slimák, tvor prispôsobivý, sa nesťažuje. Veselo si prežíva, aj keď som mu nedávala veľa šancí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára