utorok 19. júna 2012

Začarovaný týždeň


Minulý týždeň bol akýsi začarovaný. Akoby si deň blbec rozdelil robotu na viacero etáp. Najprv som vyliala do príručnej tašky na kočíku stopercentnú jablkovú šťavu, našťastie sa mi však v poslednej chvíli podarilo zachrániť peňaženku, mobil aj doklady. Potom som rozbila v kúpeľni mydelničku, v kuchyni rozsypala a vyliala, čo sa dalo, následne mi volala sestra zo stomatologickej ambulancie, že moja lekárka do konca mesiaca neordinuje, a preobjednala ma na nasledujúci štvrtok k zastupujúcej zubárke, ktorú neznášam, ale bojím sa čakať dovtedy, kým sa moja lekárka vráti.  Jeden z mojich kvietkov na balkóne napadli vo veľkom vošky a kým som stihla zareagovať, kvet zahynul. Vo štvrtok som si kúpila letné sandále a z roztržitosti som si domov priniesla síce dve topánky, ale jednu vo veľkosti 37 a druhú 38.  To sa mi ešte v živote nestalo, veď topánky vždy kontrolujem! Janko musel na druhý deň utekať nazad a vymeniť nesediacu topánku za tú pravú. V piatok zasa Veronika dostala hnačky a neopustili ju doteraz, aj keď sa situácia našťastie už zlepšuje. Dúfam, že jej to prejde a nebude treba utekať aj s ňou k lekárovi.

Pokazený týždeň sčasti zachránil aspoň víkend. Boli u nás na návšteve známi z vysokoškolských čias, nevideli sme sa päť rokov. Strašne dobre mi to padlo. S Jankou som študovala rovnaký odbor a bývala na internáte, s Ďurim zasa býval Janko. Musíme ich niekedy v Trenčíne navštíviť, veď to máme po ceste. 

streda 13. júna 2012

Z posledných dní


Prší. Veronika spí, v celom dome je ticho. Zrejme sú všetci v práci. Nepočuť ani rádio od susedy, čo býva pod nami. Ani dupot detských nôžok nad našimi hlavami. Ani žiadna práčka dnes neodstreďuje. Žiadny pes nešteká. Iba ticho. Sedím za zastretými žalúziami, hryziem do marhule bez chuti dovezenej odniekiaľ z južnej Európy a premýšľam, čo s načatým dňom. Niežeby som nemala čo robiť, to nie. Keď sa Veronika prebudí, budem zasa v jednom kole až do večera. Len si musím určiť priority. Čo je dôležitejšie: utrieť prach alebo umyť kúpeľňu? Umyť podlahu v kuchyni? Čo jej navariť na obed? Ja mám odvčera v chladničke hrniec kyslej fazuľovej polievky, pre seba dnes variť nemusím. Pri takomto počasí sa dnes asi do obchodu nedostaneme, no nemáme už chlieb. Ovocie tiež došlo, ak nerátam tieto marhule a tri zošúverené jabĺčka v košíku na stole. Možno to vyrieši J. cestou z práce. Ak nezabudne.

Máme za sebou fantastický víkend. Aj keď bol trošku chladnejší a upršaný. Len v pondelok sme sa vrátili z Kysúc. J. behal v sobotu polmaratón a my sme ho boli celá rodina na čele s Veronikou povzbudzovať. Malú si užívali starí rodičia, ona si zas užívala sliepky, psa a kvetiny a ja som naplno oddychovala. Ani som nevedela, čo s toľkým voľným časom. Veľa som čítala, ležala v posteli a jedla. A potom mi bolo zle, lebo môj žalúdok čoraz častejšie protestuje proti každému ťažkému sústu, ktoré sa mu dostane. Niečo je zle, len ešte neviem čo. Ešte chvíľu a budem sa živiť iba šalátovými listami:-) Aj kvôli zubom, ktoré pomaly ale isto strácam. V sobotu sa mi  zlomil ďalší. V piatok mám termín u zubárky a už teraz pokorne prijímam akékoľvek riešenie, čo mi  navrhne. Už sa mi nechce nad tými mojimi nešťastnými zubami ani trápiť. Už len pasívne akceptujem každú bolesť, zlomený zub či vypadnutú výplň a s pokorou vytáčam číslo stomatológa. Nedá sa to zmeniť. Neberiem to tragicky.

nedeľa 13. mája 2012

Deň, čo patrí všetkým mamám

Viem. Už je večer a deň takmer za nami, no aj tak dodatočne želám každej mamine všetko najlepšie ku Dňu matiek a verím, že ste si dnešný deň užili. Napriek nedokonalému počasiu. Napriek nezbedným ratolestiam a manželom prilepeným k televíznej obrazovke, lebo hokej:-) Ja som si dnes dopriala kúpeľ a pár strán z knižky. Palacinky s tvarohom a hrozienkami. Krátky predpoludňajší spánok. 

Túto krásnu kytičku som dostala od J.

sobota 12. mája 2012

Pohodovo

Ako rýchlo sa dokáže počasie zmeniť! Predpovedači mali pravdu – pred obedom som ešte s Veronikou sedela v piesku a striehla na každé zrniečko, ktoré sa vytrvalo snažila vložiť si do úst žmúriac pred prudkým slnkom, no a poobede sme sa z okna pozerali na dážď kropiaci okennú parapetu. Večer. Aj teraz počujem dopadať kvapky na okno, keď ich oň vietor nemilosrdne hodí. Napriek ochladeniu to bol však fajn deň. Ráno nákup v neďalekých nových potravinách, čo sú otvorené aj v nedeľu do večera, potom prechádzka a detské ihrisko, kým J varil morčacie mäso so špargľou, mrkvou a pórom. Poobede spala malinká tri hodiny, toľko času na oddych v kuse som už dávno nemala. Po dlhšej dobe som si opäť čítala obľúbené blogy a stihla Veronike kúpiť cez internet topánky na prvé krôčiky. Krásne, kožené, v kávovej farbe. Teším sa z nich, akoby boli pre mňa. V predstihu som dostala od J ku dňu matiek nádhernú kyticu, mám ju vo váze na jedálenskom stole a každú chvíľu odolávam nutkaniu ísť do kuchyne poláskať ju a pokochať sa červenými gerberami. Banánovo-jahodový mliečny koktail bol ďalší darček, ktorý J pripravil. Taká víkendová idylka, nič viac k rodinnému šťastiu v tejto chvíli netreba. Vlastne aj celý tento týždeň bol veľmi príjemný, taký letný, prázdninový, zdalo sa mi. Užila som si zopár fajn prechádzok na popoludňajšom slnku, dva kopčeky zmrzliny a dva nanuky, prvú návštevu zoologickej záhrady v tomto roku, segedín na utorkovom obede u sestry, J mi v Gorile vyzdvihol šesť nových kníh, prečítala a prelistovala som zopár časopisov, stihla poupratovať byt, mám čerstvo nafarbené vlasy a cítim sa s nimi dobre, na poličkách v kúpeľni pribudli ovocné sprchové gély a telové mlieka, ktoré sa mi k letným slnečným dňom hodia, stretla som pár zaujímavých ľudí. Čo ma hnevá, sú bylinky na balkóne, ktoré takmer neprežili našu viac ako týždňovú neprítomnosť. Zdá sa, že sa zviecha iba oregano a pažítka, najlepšie je na tom bazalka. Ostatné sú bez šance. (Trieskam si hlavu o múr, že som nekúpila tie samozavlažovacie kvetináče. Trápi ma aj Veronikine zapálené uško po nastrelení náušnice, ktoré sa mi už zdalo byť dávno v poriadku, no opäť krváca a hnisá. Natieram jej ho antibiotickou mastičkou. Hádam bude čoskoro fit.

nedeľa 29. apríla 2012

Dobre sa tu dýcha

Presne desať hodín večer, celý dom spí, len v miestnosti, kde som ja, svieti malá lampa a monitor môjho počítača. Nechce sa mi ešte spať, neviem v tejto chvíli spať. Chvíľkami pozerám na spiacu Veroniku, na modrinu na jej pravom líci, hneď pod okom. Ani neviem, ako k nej prišla. Iba tuším, že je za tým papierová hrana obalu z bonboniéry, na ktorú poobede spadla. Trochu ma tlačí žalúdok, lebo priveľa jem. Čokoládu, klobásu zo šošovicovej polievky, bryndzové halušky, zmrzlinu. J. je odvčera preč. Pri pomyslení na fakt, že ho uvidím až najbližší piatok alebo sobotu, mi je smutno. Aspoň som nezostala opustená v našom byte, ale v rodičovskom dome. Tento čas beriem ako dovolenku. Dedkovci skáču okolo malej, mamina nám vyvára, odpadla mi tak starosť o výživu aj domácnosť, no nevýslovná pohoda. Navyše je fajn počasie, takmer letné, takže veľa času trávime vonku. Veronika je vidiekom nadšená, fascinujú ju sliepky a pes, kvitnúce kvetiny, pukajúce halúzky na ešte takmer holých jabloniach v záhrade. Dobre sa tu žije. Dýcha.

nedeľa 1. apríla 2012

Práve teraz

...si radi doprajeme zmrzlinu. Niekomu musí stačiť kornútik, iný s radosťou zmlsne aj dva kopčeky citrónovej.


...naháňame lezúňa často po celom byte v snahe zabrániť nárazu a následnému plaču.


...sa snažíme zdravo jesť.




...veľa čítame.




...a pestujeme bylinky. (Áno, kúpila som ich. Oregano, bazalku, pažítku, tymián, medovku a rozmarín.)



Pekný apríl:-)