Stále sa teším z nášho budúceho bytu, síce ešte stále v procese výstavby, ale sľubne smerujúceho až k záverečnému finále a následným ováciám gigantických rozmerov. Už viem, ako bude vyzerať naša sedačka, kam postavím izbové kvetiny a aký typ umývačky budeme mať zabudovaný v kuchynskej linke. Máme ho v našich hlavách zariadený od vstavanej skrine v spálni a na chodbe až po koberček smotanovej farby ležérne pohodený len tak pred vaňou.
Som si istá, že naša radosť a predstavy sú z psychologického hľadiska v absolútnom poriadku. Čo však až tak v úplnom poriadku nie je, sú ľudia okolo. Väčšina z nich sa totiž po informácii o byte snaží našu radosť zlikvidovať. A to smiešnymi argumentami.
- Čože? Byt v novostavbe? Také niečo by som v živote nechcel. Ani zadarmo. Určite budete čakať najmenej rok, kým ho dokončia. Ak ho vôbec dokončia...
- Byt v novostavbe? Nikdy. Dnes ich stavajú narýchlo a samí fušeri. Určite vám po polroku opadajú všetky obkladačky v kúpeľni a popraská stena v obývačke...
- A čože to máte za byt? Je aspoň medzi dvoma ďalšími? Inak vám bude narážať vietor do stien a tie budú večne studené. Zmrznete tam.
- Ha! Moji známi kúpili byt tam kde vy, má rovnakú metráž a stál ich o dvesto tisíc menej ako vás...
- No veď počkaj, tešiť sa z neho budeš dovtedy, kým ťa nevytopia susedia!
- Ja by som nikdy nechcel mať spojenú kuchyňu s obývačkou. Každý ti bude nahliadať do hrnca a keď niečo pripáliš, zasmradíš celý byt. A navyše budeš musieť mať v kuchyni stále poriadok...
- A v trojposchodovom dome máte aj výťah! Aké smiešne! Načo ti tam bude...
Takže milí škodoradostníci, odkaz pre vás:
a) Nebude to trvať ďalšie desaťročie, kým byt dokončia. Boli sme sa tam pozrieť a všetko je v poriadku. Byt je v procese vnútorného dokončovania.
b) Nie je na okraji, ale medzi dvoma bytmi, studené steny nehrozia.
c) Ak nás susedia vytopia, znovu vymaľujeme a večer to celé s nimi predebatujeme pri fľaši červeného.
d) Je mi jedno, koľko stál rovnaký byt v rovnakej lokalite niekoho iného. Mňa zaujíma iba to, koľko stál nás.
e) Mať spojenú obývačku s kuchyňou bolo naše želanie. Nevadí mi, keď mi nazerajú do hrnca a jedlá nezvyknem pripaľovať. A kto povedal, že v kuchyni musím mať vždy poriadok? Návšteva príde preto, aby nás videla, aby sme sa porozprávali a zasmiali sa spolu, nie aby hodnotila čistotu bytu. Hygienikov na návštevy totiž nezvyknem pozývať.
Najviac mi je smutno z toho, že plné ústa argumentov majú práve tí, ktorí svoje bývanie zdedili po bohatom strýkovi, žijú desať rokov v prenajatej garsónke alebo ešte ani nevystrčili päty zo svojej detskej izby v rodičovskom dome. Mama im perie, žehlí, vyvára a robí desiate do práce. Full-service.
Ja sa teším z toho, že sme si dokázali byt kúpiť sami, bez akejkoľvek finančnej injekcie zo strany rodičov a svoje ideály a predstavy si nikým nenechám zničiť. A keby mi mali aj po prvej noci strávenej v byte opadať v kúpeľni zo stien všetky obkladačky, tak ich tam vlastnoručne nalepím nazad a budem sa pri tom usmievať.
O to viac si cením všetkých, ktorí sa dokážu tešiť s nami. Tešiť nefalšovanou radosťou a neboja sa povedať: "Držím vám palce." Lebo tak to mať byť. Držme si všetci navzájom palce, aby sa nám darilo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára