December začal. Konečne. Už len dvadsaťtri dní a príde Ježiško. S ním vianočný kapor a majonézový šalát, varené víno a punč, lokše, kapustnica, vôňa pomarančov a mandarínok, veľa rozprávok a filmov, blikajúcich svetielok za oknami a hádam aj snehu, ale aj migrén, nafúknutého brucha, hádok kvôli nevydareným darčekom, stresu a fľakov od vína na sviatočnom obruse.
Dnes ráno som zjedla prvý kúsok čokoládky z adventného kalendára a už poobede som mala chuť vykašľať sa na tradície a rýchlo zjesť aj zvyšných dvadsaťtri. Odolala som. Kalendár naďalej provokatívne natŕča tie svoje čokoládové okienka stojac na stole, ja naň zazerám a cvičím si svoju pevnú vôľu. Zatiaľ. Začínam sa cítiť predvianočne. Doteraz som sa tomu pocitu blížiacich sa sviatkov, ktorý sa mi reklama pokúšala naservírovať už od polovice októbra, snažila vzpierať, ale už sa nedá. Začal sa december a s ním prišla aj chuť nakupovať darčeky a ozdobiť girlandami všetko, čo predo mnou neutečie. Tento rok mám pre rodinu celkom milé prekvapenie, o ktorom zatiaľ ešte ani netušia.
Pod stromčekom budú na nich čakať spomienky. Moje. Zábavné príbehy z detstva ich budú čakať v celofáne previazané stuhou. Dostali názov Domáci karamel a o celý dizajn sa postaral Janko, za čo mu veľmi ďakujem. Keby som sa o jej vizuálnu stránku mala starať ja, zrejme by to dopadlo tak, že rodinka by pod stromčekom objavila iba kopu papierov zopnutých kancelárskymi sponkami alebo hrebeňovou väzbou z najbližšieho copy shopu.
Prvý decembrový deň som preleňošila. Strávila som ho v posteli, pretože sa na mňa už po druhýkrát v priebehu dvoch týždňov nalepila viróza. Snažím sa ju zlikvidovať prieduškovým čajom, medom a panadolom. A odpočinkom kombinovaným s filmami a rozprávkami. Čítaním časopisov a pletením šálu z hrubej vlny smotanovej farby. A takisto hustou fazuľovou polievkou, ktorú si sme dnes uvarili a po ktorej sa cítim ako balón tesne pred explóziou. Fazuľa nie je ten správny liek na liečbu virózy. No čo, vyskúšať treba všetko.
Mala by som asi spať, ale nedá sa. V hlave sa mi naháňajú myšlienky – rozmýšľam nad nedoriešeným prípadom z práce, telefonátom z piatkového poobedia, nad nekrofilom z včerajšej kriminálky, nad tým, kam pôjdeme zajtra a čo si chcem kúpiť. Pekne. Na obed bola fazuľa a v hlave mám guláš. Hotová reštaurácia.
Aj tak mi je fajn. Tak sa aj vy sa napriek tomu vášmu gulášu myšlienok nadýchnite decembrového vzduchu, zjedzte prvú čokoládku z adventného kalendára a užívajte si predvianočnú atmosféru. Krásny december!
Dnes ráno som zjedla prvý kúsok čokoládky z adventného kalendára a už poobede som mala chuť vykašľať sa na tradície a rýchlo zjesť aj zvyšných dvadsaťtri. Odolala som. Kalendár naďalej provokatívne natŕča tie svoje čokoládové okienka stojac na stole, ja naň zazerám a cvičím si svoju pevnú vôľu. Zatiaľ. Začínam sa cítiť predvianočne. Doteraz som sa tomu pocitu blížiacich sa sviatkov, ktorý sa mi reklama pokúšala naservírovať už od polovice októbra, snažila vzpierať, ale už sa nedá. Začal sa december a s ním prišla aj chuť nakupovať darčeky a ozdobiť girlandami všetko, čo predo mnou neutečie. Tento rok mám pre rodinu celkom milé prekvapenie, o ktorom zatiaľ ešte ani netušia.
Pod stromčekom budú na nich čakať spomienky. Moje. Zábavné príbehy z detstva ich budú čakať v celofáne previazané stuhou. Dostali názov Domáci karamel a o celý dizajn sa postaral Janko, za čo mu veľmi ďakujem. Keby som sa o jej vizuálnu stránku mala starať ja, zrejme by to dopadlo tak, že rodinka by pod stromčekom objavila iba kopu papierov zopnutých kancelárskymi sponkami alebo hrebeňovou väzbou z najbližšieho copy shopu.
Prvý decembrový deň som preleňošila. Strávila som ho v posteli, pretože sa na mňa už po druhýkrát v priebehu dvoch týždňov nalepila viróza. Snažím sa ju zlikvidovať prieduškovým čajom, medom a panadolom. A odpočinkom kombinovaným s filmami a rozprávkami. Čítaním časopisov a pletením šálu z hrubej vlny smotanovej farby. A takisto hustou fazuľovou polievkou, ktorú si sme dnes uvarili a po ktorej sa cítim ako balón tesne pred explóziou. Fazuľa nie je ten správny liek na liečbu virózy. No čo, vyskúšať treba všetko.
Mala by som asi spať, ale nedá sa. V hlave sa mi naháňajú myšlienky – rozmýšľam nad nedoriešeným prípadom z práce, telefonátom z piatkového poobedia, nad nekrofilom z včerajšej kriminálky, nad tým, kam pôjdeme zajtra a čo si chcem kúpiť. Pekne. Na obed bola fazuľa a v hlave mám guláš. Hotová reštaurácia.
Aj tak mi je fajn. Tak sa aj vy sa napriek tomu vášmu gulášu myšlienok nadýchnite decembrového vzduchu, zjedzte prvú čokoládku z adventného kalendára a užívajte si predvianočnú atmosféru. Krásny december!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára