Včera o takomto čase sme tlačili v Tescu plný košík smerom k pokladniam cez uličky s poloprázdnymi regálmi, vonku blikali vianočné svetielka, po snehu ani stopy, iba dážď. Niekedy mám pocit, že čakanie na Vianoce je ešte krajšie ako Vianoce samotné. Všetko od vymýšľania a kupovania darčekov, cez upratovanie a pečenie koláčov až po štedrovečernú večeru. Tá trvá oproti príprave iba kratučko.
Teraz asi tiež prší, neviem, zatiahla som žalúzie, nech ma tá voda nefrustruje, nech pozerám iba na vyzdobený stromček v kúte, nech sa cítim vianočne. V umývačke umytý riad, nemá ho kto vybrať, na sušiaku schne prádlo, ukladám čerstvo ožehlené tričká do skrine. V telke beží oceňovanie najlepších športovcov roka, neprepínam, ale aj tak to nepozerám. Miesto toho ťukám do klávesnice tento text a teším sa na vaňu plnú horúcej vody a jablkovej peny. Umyjem si vlasy voňavým šampónom a zamaskujem sa do morských rias aspoň na dvadsať minút. A potom pôjdem spať. Zajtra je nedeľa. Vraj má zasa pršať.
Dnes som Jankovi v aute cestou domov z obchodu rozprávala, že mám chuť lietať. Videla som pristávať lietadlo a mala chuť v ňom sedieť. Na letisku by som potom prestúpila na iné a letela niekam na juh. Bývame pomerne blízko letiska a ja milujem pozerať sa z okna na pristávajúce alebo vzlietajúce lietadlá, keď sú celkom nízko, keď sa zdajú byť obrovskými. Zvláštnym spôsobom ma upokojujú.
Myslím na ľudí, ktorým chcem ešte pred Vianocami napísať, zatelefonovať. Ešte na začiatku decembra som naivne verila, že tento rok im určite pošlem nejaké tie pohľadnice, ale postupne som svoj záväzok odložila niekam do kúta a sľúbila si, že tak urobím nabudúce. Mám plnú hlavu záväzkov a výziev na nasledujúci rok. Včera som ich detailne predebatovala s mojou novou kaderníčkou. A ešte aj dnes som presvedčená, že to zvládnem, že svet je gombička. Okrúhla a farebná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára