Streda večer. Práčka v kúpeľni ešte stále perie farebné, čo som do nej pred vyše polhodinou naložila, umývačka práve zapípala, otváram ju, von sa vyvalí horúca para. Mám rada vôňu práve umytého riadu, aj vôňu aviváže. Vonku sa mračí, možno bude snežiť – tak ako dnes popoludní, keď som sedela v práci a pozerala na Bratislavský hrad obohnaný nevkusným kovovým lešením. Padali obrovské vločky a sadali na parapetu. Ľahko ako motýle.
Je mi dobre. Pozrela som si dve časti Sex and the city v angličtine a teším sa na všetky ostatné /vďaka Tomáš/. Lebo mám rada Carrie. Lebo sa mi páčia jej repliky. Lebo sa mi páči, ako sa oblieka. Lebo milujem New York a už teraz vieme, že v ňom strávime nejaký čas. Raz. Ja a On. Ale predtým bude Paríž. Už túto jar.
V spálni pri posteli ma čaká kôpka rozčítaných kníh a časopisov, neviem, čím mám začať. Dušan Kužel a jeho poviedky, Andrej Ferko a jeho knižky, ktoré mi minulý týždeň osobne daroval, knižky z knižnice, na ktoré už pár týždňov sadá prach, WELLness, EMMA ... Miesto čítania sedím pred telkou a slzím pri Modrom z neba.
Reklama. Vianočná. Teším sa na koniec decembra. Na stole čaká adventný veniec so štyrmi sviečkami, pripravený. Čaká na nedeľu. Stromček, ozdoby, farebné svetielka sú zatiaľ naukladané na najvrchnejšej poličke v skrini. Na radiátore suším plátky pomaranča, čo rozvoniavajú v celom byte. Cez vianoce budú zdobiť smrekové vetvičky vo váze. Ešte dva-tri dni a sú suché akurát. Zatiaľ iba potajomky kradnem zázvorníky z plechovej škatule odloženej na sviatky.
_____________________
Deväť hodín preč. Práčka doprala, pred chvíľkou som vyvesila prádlo a teraz oplakávam biele utierky, z ktorých sa stali vanilkové. Škoda, za všetko môžu uteráky farby šafranu.
V telke práve sobášia Gabiho a Melindu, a ja vravím Jankovi, že by som si chcela svadbu zopakovať znova. Aj kvôli šatám. Vo februári pôjdeme spolu na svadobný veľtrh, obrúčku schovám do vrecka, a budem sa tváriť, že sa chystám vydávať. A potrebujem šaty. Nechám sa obskakovať obchodníkmi, budem skúšať desiatky šiat, usmievať sa a bude mi dobre, tak ako mi je aj teraz.
Dnes je dvadsiateho šiesteho novembra. Štyri mesiace po svadbe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára