Mám hroznú chuť ísť s niekým niekam, stretnúť niekoho a preprozprávať popoludnie, potom spomínať na dobrý pocit z blízkosti, z pochopenia. Stráviť nedeľu v príjemnom prítmí zadymeného podniku počúvajúc útržky cudzích rozhovorov a skladať z nich príbeh. Popíjať horúcu čokoládu. Chýba mi spoločnosť, exluzívna spoločnosť niekoho, s kým si mám čo povedať. Alebo kto mi má čo povedať. Budem iba mlčať, nasávať jeho slová do duše a potom si to celé odnesiem domov. Budem z toho žiť ešte niekoľko dní. Energia. Lebo dnes u mňa svieti niečo ako low battery. A telefón to nezachráni.
Stmieva sa, je spln. Mesiac cez sadajúcu hmlu nevidno, ale je tam. Ako okrúhly plát plesňového syra. Ešte pred pár hodinami som sedela na zubnej pohotovosti a pozerala na zelené steny. Nebola som tam kvôli bolesti. Dnes iba kvôli rtg. Zahryzla som do bielej paličky a okolo hlavy sa mi prehnala masa súčiastok a neviditeľné žiarenie. Snímok je pekný. Vidno na ňom zápal.
Možno kvôli splnu sa neviem zmestiť do vlastnej kože a mám chuť niečo urobiť. Čokoľvek. Oprala som posteľné obliečky so vzorom oranžových listov a spomenula si na jeseň, keď som pod nimi spávala. Ako som nechávala otvorené okno až do rána. Vôbec nám nebola zima. Chýbajú mi otvorené okná. A vánok, čo sa hral so záclonami. Zjedli sme zapekanú kuracinu s banánmi a paradajkami spolu s tarhoňou, brokolicovú polievku. Recept sme našli v časopise. Taniere a príbory ležia teraz rozhádzané na kuchynskom stole a mne sa ich nechce odpratať. Zostanú tam, kým sa nerozhodnem naložiť ich do umývačky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára