Krátko po obede. Vyprážaný kaleráb v sezame bol pritvrdý, do cesnakovej polievky som si nasypala priveľa chilli. Všetko nasvedčuje tomu, že by som nemala viac variť podľa vlastnej fantázie, ale radšej sa striktne držať receptov.
Vonku mrzne. Vešala som pred chvíľkou na balkóne prádlo ešte horúce a voňajúce po mandľovej aviváži, kvapká z neho voda na hnedé dlaždice a okamžite zamŕza. Najradšej by som sa teraz išla sánkovať ako minulú sobotu. Vytiahli sme staré sánky a spúšťali sa dole kopcom na mieste, kde inokedy premávajú autá po rozpálenej asfaltke. Ale tu sa to nedá, všade samá rovina a na nej sotva päťcentimetrový riedky biely paplónik, ktorý po pár dňoch aj tak úplne vsiakne do zeme.
Mám nové topánky. Hnedé s tyrkysovými pásikmi. A neviem sa dočkať, kedy si ich obujem, vyjdem von a pod nohami mi bude vŕzgať januárový sneh. Sú krásne. Zatiaľ pyšne tróniace na stoličke v chodbe pod červenou hlávkou divého maku.
V byte je teplo, teplomer ukazuje vyše dvadsaťtri stupňov. Sedím pred televízorom, pojedám sušené ovocie, čo sa mi lepí na prsty, a pozerám film o Afrike. Umývačka práve zapípala oznamujúc, že svoju robotu skončila. Janko ju otvára, von uniká horúca para. Podchvíľou pozerám von z okna na biele pole. Kam sa z neho stratili všetky tie vrany, vyplašené zajace a bažanty? V duchu si želám, aby teraz začalo husto snežiť. Tak ako včera, keď sme boli na diaľnici na ceste domov. Rýchlo sa stmievalo, padal drobný sneh a my sme videli iba na pár metrov pred seba, iba mihajúce sa zadné svetlá áut pred nami. Bála som sa.
Dnes večer zvesíme zo stromčeka vianočné ozdoby, poukladáme ich do škatúľ a vyložíme na niektorú z horných políc v skrini. Spolu s ozdobami poputuje do skrine aj adventný veniec a vianočné obrusy. Namiesto stromčeka bude v kúte opäť stáť gitara a kombo. Do decembra. Lebo Vianoce sú definitívne za nami.
Zajtra idem do práce, vo štvrtok na aerobik, budúci týždeň na angličtinu, k zubárovi, na vernisáž. Kalendár plný termínov. 2009-ty začína. O pár dní mám dvadsaťpäť.
Vonku mrzne. Vešala som pred chvíľkou na balkóne prádlo ešte horúce a voňajúce po mandľovej aviváži, kvapká z neho voda na hnedé dlaždice a okamžite zamŕza. Najradšej by som sa teraz išla sánkovať ako minulú sobotu. Vytiahli sme staré sánky a spúšťali sa dole kopcom na mieste, kde inokedy premávajú autá po rozpálenej asfaltke. Ale tu sa to nedá, všade samá rovina a na nej sotva päťcentimetrový riedky biely paplónik, ktorý po pár dňoch aj tak úplne vsiakne do zeme.
Mám nové topánky. Hnedé s tyrkysovými pásikmi. A neviem sa dočkať, kedy si ich obujem, vyjdem von a pod nohami mi bude vŕzgať januárový sneh. Sú krásne. Zatiaľ pyšne tróniace na stoličke v chodbe pod červenou hlávkou divého maku.
V byte je teplo, teplomer ukazuje vyše dvadsaťtri stupňov. Sedím pred televízorom, pojedám sušené ovocie, čo sa mi lepí na prsty, a pozerám film o Afrike. Umývačka práve zapípala oznamujúc, že svoju robotu skončila. Janko ju otvára, von uniká horúca para. Podchvíľou pozerám von z okna na biele pole. Kam sa z neho stratili všetky tie vrany, vyplašené zajace a bažanty? V duchu si želám, aby teraz začalo husto snežiť. Tak ako včera, keď sme boli na diaľnici na ceste domov. Rýchlo sa stmievalo, padal drobný sneh a my sme videli iba na pár metrov pred seba, iba mihajúce sa zadné svetlá áut pred nami. Bála som sa.
Dnes večer zvesíme zo stromčeka vianočné ozdoby, poukladáme ich do škatúľ a vyložíme na niektorú z horných políc v skrini. Spolu s ozdobami poputuje do skrine aj adventný veniec a vianočné obrusy. Namiesto stromčeka bude v kúte opäť stáť gitara a kombo. Do decembra. Lebo Vianoce sú definitívne za nami.
Zajtra idem do práce, vo štvrtok na aerobik, budúci týždeň na angličtinu, k zubárovi, na vernisáž. Kalendár plný termínov. 2009-ty začína. O pár dní mám dvadsaťpäť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára