***Trhoviská patria k mestu rovnako ako fontány, do ktorých hádžeme drobné mince. V sobotu dopoludnia, ak neprší, pravidelne praskajú vo švíkoch, lebo treba variť zeleninovú polievku... Prechádzajúc cez trhovisko, som vo vzduchu zacítila jahody. Ležali na pulte spolu s jablkami, cibuľkou, reďkovkami a špargľou. Vedľa predávajú muškáty, begónie a priesady. Vysmiati Vietnamci ponúkajú bodkované blúzky a volánové sukne napchávajúc sa popritom ryžovými rezancami z plastovej misky. Obézna pani v zástere predávajúca kvasenú kapustu, uhorky a nakladanú zeleninu. Kurčatá, otáčajúce sa na ražni v mobilnom prívese s neónovým nápisom Gril. Ruch trhoviska s vykrikujúcimi predavačmi a dôchodcami ťahajúcimi za sebou tašky na kolieskach. To miešanie hlasov a vôní, čo utícha s prvým snehom a ožíva s prvými zeleninovými priesadami na pultoch. To je máj.
***Telefonujem so Sigrid, v Nemecku práve prší. „Bei uns scheint die Sonne“, vravím a usmievam sa. Do konca pracovnej doby zostáva ešte hodina. Je to ako kolotoč. Ako keď sedíte na sedadle poistení retiazkou, krúžite dookola, príšerne sa vám točí hlava, ale vidíte, že kolotočiar ho už vypol. Viete, že ešte budete rotovať okolo kovovej osi niekoľko sekúnd a potom sa konečne dotknete pevnej zeme. Posledná hodina v práci pred začiatkom víkendu je najhoršia, minúta trvá tisíc sekúnd...
***Once na HBO. Premiéra. Angličtina premiešaná s českými pasážami. Markéta Irglová ťahajúca po ulici pokazený vysávač. Absolútna alternatíva, absolútne krásna. Falling slowly, pri ktorom mrazí. Počúvam soundtrack a moje zmysly sú dokonale uspokojené. Naliehavosť v hlasoch, tichá melanchólia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára