Rozdeľujem rebarborový koláč do plastových nádob na zajtrajšie raňajky v práci. Najlepšie však koláče chutia v sobotu ráno v posteli. Ohriate v mikrovlnke, zapíjané teplým mliekom. Zajtra je streda.
Poobede som šúpala rebarboru zo záhrady v Nemčiciach a myslela na to, že vôbec nevyzerá ako tá karmínovo červená odfotená v časopise. Táto bola jabĺčkovo zelená voňajúca po citrusoch. Cesto bolo lepkavé a bolo ho málo, sotva vyšlo na malý plech. Rebarbora zasypaná vanilkovým cukrom a posýpkou. Výborná sladko-kyslá chuť koláča. Prirýchlo sa míňa.
Sedím pred televízorom sama, pozerám Eurovíziu, pramálo piesní sa mi páči. Mojím favoritom je Izrael. Za odvahu, za trojjazyčný text, za pekné slová. Počula som tú pieseň v nedeľu na rádiu Slovensko, cestou domov. Mám rada rozhlasových moderátorov so zastretým hlasom, čo dôkladne vyslovujú každú hlásku. Tento v nedeľu rozprával o dvoch interpretkách, o anglickom refréne, myslím, že znie There must be another way a o radikáloch vyhrážajúcich sa atentátom. Množstvo piesní dýcha etnom, zvonivým vlnením bokov opásaných farebnou šatkou s drobnými peniažtekmi. Spúšťajú hlasovanie...
Chcela by som ešte veľa a dlho písať, ale premáha ma únava. Mám veľa myšlienok, čo nejde vytesniť z mozgu, ale nevládzem ich triediť a poskladať do ucelenej vety. Možno zajtra...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára