Dnes som nebola v práci. Už som skoro zabudla, aké to je, keď uprostred pracovného týždňa nič nemusím. Vychutnávala som si slnko cez škáry žalúzií a zvuky z ulice prúdiace dnu cez otvorené okno. Počula som, ako si Janko v kuchyni robí raňajky, zapnutý televízor a vôňa chleba vo vajíčku. Potom odišiel a v celom byte zostalo ticho. Ešte chvíľu som ležala v posteli s bolesťou brucha listujúc si v obrázkových časopisoch a okolo deviatej som konečne vstala.
Krásny deň, ako z filmu. Slnečný a horúci, jeden z prvých letných. A večer dážď, tichý a voňavý, čo mi práve kropí prádlo schnúce na balkóne. Pole začína žltnúť. Neviem, či je to tým, že nemá vlahu, alebo dozrieva.
Ustlala som posteľ, naložila riad do umývačky a zapla ju, urobila poriadok v skrinkách s potravinami a vyhodila všetky, čo boli po záruke. Uvarila som cestoviny so zeleninou a zjedla kúsok horkej čokolády. Vyčistila si tvár pleťovým mliekom a tonikom a zapla televízor. Zrazu som mala kopec voľného času a nevedela, čo s ním. Jediným bodom v mojom kalendári bola dnes zubárka. O štrnástej. Ambulancia je na druhom konci dediny, tam kde sú lietadlá už celkom nízko, kde ich vidím zosadať na dráhu.
Navliekla som si džínsy, čierne tričko, tyrkysové tenisky, zamkla byt a ukrytá za slnečnými okuliarmi som kráčala k zubárke. Mysliac na bolesť a zvuk vŕtačky. Kráčajúc okolo hučiacej píly, okolo potravín, pošty a kostola. Teraz mám o dve tmavé plomby viac, jednu hore a druhú dole. Dnes to nebolelo. Ľúbim ten pocit ľahkosti, keď kráčam od lekára s pocitom, že všetko je v poriadku. Celkom pomaly, tešiac sa zo života. Zastavila som sa v potravinách a kúpila slnečnicový chlieb, rajčiny nakladané s bazalkou, veľký biely jogurt a pre Janka ryby. V novinovom stánku Evu.
Je mi tak dobre, tak fajn. Výborný deň. Vynechaná hodina angličtiny, pár kilometrov na bicykli, večer pri Modrom z neba pri pohári mlieka.
Je mi tak dobre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára