96. Ako žuvačka

Už som to naozaj potrebovala. Ubytovať sa v peknej hotelovej izbe na treťom poschodí s výhľadom na mestský park, ktorý v novembri pôsobí viac než bezútešne, jeho zemitosť však dotvára atmosféru. Raňajkovať po kúsku zo všetkého, čo je v ponuke, a porušiť tak svoj rituál každú sobotu ráno jedávať iba sladké. Jacuzzi, sauna, masáže, bazén. Mojito. Jazmínový čaj. Romantika pre dvoch za pár stoviek. Ale na peniazoch mi nezáleží, keď sa podarí vo fínskej saune vypotiť aj posledný náznak negatívneho zmýšľania, čo sa na mňa niekde na ceste životom nalepilo ako vyžutá žuvačka na podrážku obľúbených topánok. (Otriem ju o chodník, mám pocit, že som sa jej navždy zbavila, no po pár metroch sa na mňa nalepí iná.)