99. Silvester

Posledný deň v roku zahalený v absolútnej hmle. Škoda, nebude vidno ohňostroj:-( Môžme len načúvať a predstavovať si tie farby, tie vzory na nebi, čo pripomínajú kvetinový záhon v lete. Na parapete orchidea, čo sa chystá stoj čo stoj vykvitnúť. Pomaly sa otvára a vyzerá to, že zakvitne presne na Nový rok. Presne. Znamená to niečo alebo je to len náhoda?
Ležím na gauči celkom lenivo, popíjam ružové, nalievam si sama, a pozerám film o najväčšom eskamotérovi všetkých čias, o Harrym Houdinym. Stihla som navariť obed, kuracie prsia s hríbovou omáčkou a ryžu, toľko, že zostane aj na zajtra, jednohubky s cesnakovo-jogurtovou nátierkou, šunkou, syrom a paprikou, máme syrovú roládu, koláče a veľa fliaš vína. Stačí sa len rozhodnúť, s čím privítame prvé minúty... Dizajnový Mucha sekt? Ešte od svadby. V krásnej fľaši, ľúto mi je stratiť ju.

Je mi fajn. Silvester a ja som mala ráno chuť upratovať, niečo robiť, hýbať sa. Niekto v byte nad nami vŕta stenu, áno, vŕta na Silvestra, keď ľudia obyčajne celý deň sedia pred televízormi. Zvláštne, ale chápem ho, jeho činorodosť mi je sympatická. Roztriedila som prádlo na veci farebné a tmavé, naložila ho po častiach do práčky a zapla ju. Byt vonia po aviváži. Mám rada tú vôňu čistoty. Z umývačky sa parí, práve doumývala. Čo sa do nej nezmestilo, som umyla sama pod tečúcou vodou. Už som to dlho nerobila, napĺňa ma to pokojom, spomienkami na nedeľný obed doma, na Kysuciach, keď sme s plnými bruchami kuraťa, ryže a čerešňového kompótu umývali taniere pod tečúcou vodou. Nespokojne frflajúc, lebo babranie sa vo vode nezodpovedalo našim predstavám o nedeli.
Vyleštila som si topánky, akoby som očakávala, že ráno v nich nájdem sladkosti. Upratala chladničku a mrazničku. Bez milosti som povyhadzovala všetko po záručnej lehote. Tvaroh a syr, zmrzlinu s kúskami čokolády, starú pizzu, zvyšky kapustnice zo Štedrého večera. Na balkóne sa nám kopia prázdne fľaše od alkoholu. Mám chuť vyupratovať celý byt, zbaviť ho špiny, vecí, ktoré zbytočne zaberajú miesto, zbytočností, čo nepoužívame. Privítať Nový rok v čistote a s pokorou.

Pobalila som darčeky pre mamy, otcov a súrodencov, lebo o pár dní odchádzame. Opustíme náš byt, vyzdvihneme Maťku na letisku, let z Birminghamu, lietadlo zosadne niekedy okolo obeda, vtedy vyrazíme spoločne na sever, lebo sme ich nevideli dlho. Možno pár mesiacov. Auto naplníme do prasknutia, všetky tie veci, veselá hudba z rádia, budeme preberať party time v Anglicku, nákupy a plány na nasledujúci rok. Bude nám dobre, blízko, všetci na rovnakej vlnovej dĺžke. Teším sa, ta veľmi sa teším na dlhé rozhovory pri čaji a koláčoch, prechádzky zasneženými cestami (vraj má na severe snežiť a mrznúť), návštevy a mrazivé noci, keď otvoríme okno a do tmy budeme vydychovať obláčiky pary sledujúc tmavý dym vyliezajúci z komínov, čo tak strašne smrdí a čmudí, čo kazí romantiku dediny.
V práci som si zobrala dovolenku a verím, že to zvládnu, že mi nebude zvoniť telefón s prosbou o pomoc. Prosím, nech ma nestrašia kontá a nákladové strediská, zle vystavené faktúry, daňové sadzby, nech nemusím prepínať do nemčiny, do terminológie týkajúcej sa cestovných nákladov.

Na nočnom stolíku rozčítaná kniha, Nino Ďurech a jeho Mimozemšťan a Malá čertica, kontroverzia, ktorá ma baví. Čítam ju každý večer pred spaním. Nové hodinky, hriešne drahé, čo som dostala k Vianociam, antikoncepčné tabletky a fľaša minerálky na zapitie. A ešte krém na ruky, biely čaj a broskyňa. Malé žlté papieriky potiahnuté lepidlom po okrajoch, ktorými si značím zaujímavé vety a články v časopisoch a knižkách, diáre na nasledujúci rok, ešte čisté, nepopísané. Roztomilý chaos, ktorý vidím každé ráno, hneď ako sa zobudím do nového dňa. Ľúbim ho, to som ja a môj svet.

Teším sa na rok 2010. Rok s nulou na konci. Rok nových začiatkov.