110. Taký mlčanlivý súlad

Streda: V sobotu v noci návrat z Turecka naspäť do reality všedných dní. Dlhý a nudný let, lebo som nedostala miesto pri okienku. To sa neráta, veď nie je nič krajšie, ako pozorovať tie malé bodky dole na zemi a predstavovať si, čo je to za mesto, čo tam ľudia práve robia. Možno sa práve vracajú z práce, boli nakúpiť, telefonujú so svojou láskou, premýšľajú, čo s načatým večerom. Ešte to celé úplne nevyprchalo, ešte sa cítim, akoby som si z pláží Alanye sem iba odskočila, akoby som sa tam mala vrátiť. Čudesný pocit to je. Návraty z dovoleniek sú jednoducho ťažké. Sedím pred telkou s uterákovým turbanom na hlave, chrúmem kaleráb a je mi trochu smutno, že je to za mnou. Mám kopec fotiek, pár dovolenkových kíl navyše, lebo ultra all inclusive je zbraň hromadného ničenia, pekne opálenú pokožku, tvár plnú pieh a hlavu nabitú do prasknutia zážitkami a obrázkami cudzích miest. Tak zasa nabudúce, keď obrázky vyblednú a nahradia ich všednosti, ktoré sa už teraz tlačia na ich miesto: treba ožehliť tú kopu, čo ešte zostala provokatívne nachystaná v kuchyni na stoličke, kúpiť prací prášok na biele prádlo, v sobotu termín u kaderníčky, vo štvrtok zubár, dotankovať auto, prezliecť paplóny, upratať celý byt.

Piatok: Pokoj v duši. Konečne, už dávno som to chcela vidieť. Pri scéne, kde hlavný hrdina prvý raz po rokoch strávených vo väzení prichádza domov, premýšľam, aký je to pocit, vrátiť sa po dlhej dobe niekam. Či je to to zvláštne neidentifikovateľné chvenie, čo cítim vždy, keď lietadlo klesá k zemi a ja vidím z miniatúrneho okienka náš dom, keď sa vlak približuje do konečnej stanice alebo keď pri šoférovaní míňam tabuľu s názvom obce. V kuchyni mi vonia čučoriedkovo-jablkovo-mandľovo-vanilkový koláč pre zajtrajšiu návštevu, z ktorého sme už trošku odjedli, lebo večer najviac chutí. Prezliekla som paplóny, vyprala všetku špinavú bielizeň , vyupratovala kuchyňu, kým môj chlap žehlil, obvolala sestru, maminu aj ocina. Brat je na nočnej. Ach, ako ľúbim vyupratovaný byt, ako mi tu všetko dobre vonia. Okná mám dokorán, počujem dopadať dažďové kvapky na parapetu, máčajú moje bylinky, muškáty. Je chladno, vlhko. Hríbovo. 

Sobota: Hlava pomotaná vínom, ktoré som pila lačne, s chuťou. Nový účes, predpoludnie som strávila u kaderníčky. Upršané lenivé predpoludnie, keď sme bezstarostne debatovali o dovolenkách, dobrom jedle a zumbe, o nás a našich známych. Na podlahu padali pritom moje vlasy a ja som sa cítila tak dobre, tak dospelo, lebo v kabelke kľúče od auta, lebo som to mohla sama odšoférovať domov, lebo sloboda. Na obed cukinové placky s jogurtovo-cesnakovým dressingom, varené zemiaky. Pustený televízor, pracovali sme mlčky a sústredene, každý na svojom: čistila som zemiaky a pripravovala dressing, On strúhal cukiny. Taký mlčanlivý súlad to bol. Plný lásky.