138. Ženskosť

Možno dnes budem príliš kritická. Možno so mnou dnes nebudete súhlasiť a možno sa na mňa za moje tvrdé slová budete trochu hnevať. V každom prípade sa teším na búrlivú diskusiu. 

Niekedy si sadnem na lavičku v meste a len tak pozorujem okoloidúce ženy. Páči sa mi pozorovať upravené ženy s ľahkým, sotva badateľným, make-upom a pekným účesom, ako sa okolo elegantne nesú a za nimi zostáva voňavý obláčik. A je jedno, či majú na sebe kostým a lodičky alebo tričko, rifle, tenisky a pred sebou tlačia kočík. Páči sa mi to, čo z nich vyžaruje. ŽENSKOSŤ. Naopak, je mi smutno, keď vidím ženu, ktorá by mohla byť krásna nebyť žltého vrabčieho hniezda na hlave a obitých topánok s dlhokánskou špičkou zakrútenou dohora, v ktorých navyše nevie chodiť. Alebo ženu so strhanou pleťou a s neodmysliteľnou cigaretou v ruke navlečenú v neforemnej nočnej (?) košeli. Alebo ženu, ktorej z krátkeho tielka cez bedrové nohavice prevísa kopec slaniny plus trčia uzučké tangáče vytiahnuté do polovice chrbta. A už vôbec nemám slov na chabé pokusy o líčenie: tým mám na mysli toľko obľúbenú kombináciu modré očné tiene – ružový rúž a make-up typu pomaranč (v tomto prípade neplatí, že snaha sa cení!). Je to znak nevkusu alebo nedbalosti/totálnej rezignácie? Páči sa mi, keď sa žena o seba stará. Keď sa chce páčiť nielen okoliu, ale najmä sama sebe. Z takej ženy vyžaruje zdravé sebavedomie. Jedným slovom ŽENSKOSŤ. Nie, naozaj to nie je o povrchnosti, o peniazoch, ani o večnom naháňaní sa za najnovšími módnymi kúskami a vysedávaní v kozmetických salónoch a kaderníctvach. Mrzí ma, že ešte stále mnohí považujú pestovanú ženu za fiflenu, ktorá na úkor pestovania svojej vonkajšej krásy zanedbáva domácnosť a rodinu. Mám na mysli najmä tie, ktoré by chceli byť ako ona, ale z rôznych dôvodov pre to nič nerobia. Mrzí ma, že veľa mladých žien vyzerá o celú jednu generáciu staršie a navonok sa tvári, že to tak má byť. Akoby po tom, čo sa vydali a porodili deti, odložili do skrine spolu s pekným oblečením aj svoju osobnosť a naopak, vytiahli odtiaľ staré fľakaté tepláky a rozťahané xxl tričká s otrepaným argumentom, že pri deťoch na nič nie je čas. Predčasne zostarnuté, neatraktívne ženy, ktoré svoj zúfalý výzor berú ako prirodzený životný údel vydatej ženy. Ženy ponavliekané v nevkusných handrách z tržnice, ženy s nadváhou, ženy v lepšom prípade s odrasteným vyplaveným melírom, v tom horšom s nepodarenou trvalou a lá karfiol (a to nespomínam prečudesné červené a fialové odtiene vlasov). Sú také, ktorým je jedno, ako vyzerajú, potom tie, ktoré sa síce o niečo pokúšajú, ale žiaľ nemajú ani štipku vkusu (a nevedia o tom), no a samostatnou kapitolou sú tie, ktoré by chceli dobre vyzerať, ale ako som už spomínala, nič pre zmenu k lepšiemu nerobia. „LEBO čo by povedalo okolie“ (mama, svokra, teta, susedka...). „LEBO na zmenu nie je čas“ (vhodné obdobie, financie a pod.). „LEBO manžel by to aj tak neocenil, tomu je jedno, ako vyzerám.“ Argumentov existuje na kilá. Sú nešťastné, a tak sa pre zlepšenie nálady aspoň slovne s patričnou dávkou pohŕdania obúvajú do pestovaných žien. Neraz som bola toho svedkom. Keď som vyrazila do protiútoku, odbili ma so slovami, čo ja môžem o tom vedieť, keď nemám deti a celý svoj voľný čas mám iba pre seba! Ja si však myslím, že žena v každom veku môže byť krásna. Stačí si iba nájsť denne pár minút pre seba a trošku sa pestovať, veď si to všetky zaslúžime. Raz za čas (namiesto teplákovej kultúry) zájsť ku kaderníkovi, na kozmetiku, masáž, kúpiť si niečo pekné na seba (prípadne si pred kúpou nechať poradiť), chvíľku relaxovať pri dobrej knihe alebo časopise, zmeniť jedálniček, začať chodiť na zumbu alebo jogu, prevetrať bicykel, dopriať si kávičku s kamarátkami. Jednoducho masírovať si dušičku aj telo. Možností ako zlepšiť svoj život, stať sa krajšou a tým spokojnejšou, je nekonečno. Tak prečo ich nevyužiť? Veď určite poznáte reklamný slogan Because I´m worth it! (=Pretože ja za to stojím!). Keď vás niekedy prepadne frustrácia zo seba samej, spomeňte si na tento slogan, vyzlečte staré tepláky a urobte niečo pre seba.