Práve som dojedla neuveriteľne dobrý vysoko tučný zrejúci syr z Normandie, ktorý nám v chladničke tak páchol, že sme ho museli vyložiť na balkón. Smradľavá lahôdka. Keby som bola Francúzkou, večerala by som syry tohto druhu možno aj každý večer. A zapíjala dobrým vínom. Sama. Okúpali sme Veroniku, ťukám na klávesnici a ona ma pozoruje hrajúc sa s cumľom, oblečená v pyžamku s farebnými kolieskami. Na december som sa tak tešila, ale nie je taký, aký by som chcela, aby bol. Niekedy si vravím, že by som mala konečne dospieť a nemať od chodu sveta priveľké očakávania. Niečo si vysnívam a potom som sklamaná, keď sa veci nedejú podľa mojich predstáv. Sklamaná z toho, že malá zle znášala očkovania a celý týždeň bola mrzutá, neutíšiteľný plač mi trhal dušu. Sklamaná z toho, že moje zuby sa nejakým zázrakom stále nesprávajú rozumne a kazia sa jeden za druhým. Vyzerá to tak, že ako budú mojej dcére pribúdať, mne budú pre zmenu ubúdať. Mrzí ma, že Veronika bola včera plačlivá a držala sa ma ako kliešť, keď ju chceli popestovať moji rodičia, ktorí precestovali dvestopäťdesiat kilometrov (aj) preto, aby ju videli. Frustrovaná z počasia, ktoré ničím nepripomína predvianočný čas, mierne vydesená zo správy, čo som čítala v novinách – že slovenské zimy budú čochvíľa pripomínať tie balkánske: daždivé a bez snehu.
Čaro Vianoc. V obývačke svieti od prvého decembra ozdobený stromček. Červené a zlaté gule, tento rok aj čokoládová kolekcia. Adventný veniec, vianočný obrus. V spálni na okne veľké akože snehové vločky. Chystáme sa piecť vanilkové rožteky, mandľové srdiečka, sucháriky a Schwarzwaldskú roládu so šľahačkou a višňami. Suroviny nakúpil Janko v piatok v noci v hypermarkete, čo je otvorený dvadsaťštyri hodín denne. A okrem toho budeme spolu vyrábať čokoládové bonbóny pre blízkych, ktoré potom zabalíme do priehľadného celofánu a ozdobíme lesklými červenými stuhami. Často si púšťam vianočné cédečko Roba Opatovského a tancujem s Veronikou po izbách. Tajne vyjedám pepparkakory z modrej kovovej škatule vyloženej vysoko na kuchynskej linke. Každý deň otvorím nové okienko na adventnom kalendári. A pery si natieram balzamom s príchuťou čokolády, ktorého vôňa aj chuť mi tak veľmi pripomínajú domácu čokoládovú kolekciu mojej babky, čo ma sprevádzala každými Vianocami môjho detstva.
Keď dnes malinká zaspí, urobím si sladké kakao a budem vypisovať vianočné pohľadnice, aby som ich zajtra cestou k zubárovi mohla zaniesť na poštu.
nedeľa 18. decembra 2011
153. Vianočne
Práve som dojedla neuveriteľne dobrý vysoko tučný zrejúci syr z Normandie, ktorý nám v chladničke tak páchol, že sme ho museli vyložiť na balkón. Smradľavá lahôdka. Keby som bola Francúzkou, večerala by som syry tohto druhu možno aj každý večer. A zapíjala dobrým vínom. Sama. Okúpali sme Veroniku, ťukám na klávesnici a ona ma pozoruje hrajúc sa s cumľom, oblečená v pyžamku s farebnými kolieskami. Na december som sa tak tešila, ale nie je taký, aký by som chcela, aby bol. Niekedy si vravím, že by som mala konečne dospieť a nemať od chodu sveta priveľké očakávania. Niečo si vysnívam a potom som sklamaná, keď sa veci nedejú podľa mojich predstáv. Sklamaná z toho, že malá zle znášala očkovania a celý týždeň bola mrzutá, neutíšiteľný plač mi trhal dušu. Sklamaná z toho, že moje zuby sa nejakým zázrakom stále nesprávajú rozumne a kazia sa jeden za druhým. Vyzerá to tak, že ako budú mojej dcére pribúdať, mne budú pre zmenu ubúdať. Mrzí ma, že Veronika bola včera plačlivá a držala sa ma ako kliešť, keď ju chceli popestovať moji rodičia, ktorí precestovali dvestopäťdesiat kilometrov (aj) preto, aby ju videli. Frustrovaná z počasia, ktoré ničím nepripomína predvianočný čas, mierne vydesená zo správy, čo som čítala v novinách – že slovenské zimy budú čochvíľa pripomínať tie balkánske: daždivé a bez snehu.
Čaro Vianoc. V obývačke svieti od prvého decembra ozdobený stromček. Červené a zlaté gule, tento rok aj čokoládová kolekcia. Adventný veniec, vianočný obrus. V spálni na okne veľké akože snehové vločky. Chystáme sa piecť vanilkové rožteky, mandľové srdiečka, sucháriky a Schwarzwaldskú roládu so šľahačkou a višňami. Suroviny nakúpil Janko v piatok v noci v hypermarkete, čo je otvorený dvadsaťštyri hodín denne. A okrem toho budeme spolu vyrábať čokoládové bonbóny pre blízkych, ktoré potom zabalíme do priehľadného celofánu a ozdobíme lesklými červenými stuhami. Často si púšťam vianočné cédečko Roba Opatovského a tancujem s Veronikou po izbách. Tajne vyjedám pepparkakory z modrej kovovej škatule vyloženej vysoko na kuchynskej linke. Každý deň otvorím nové okienko na adventnom kalendári. A pery si natieram balzamom s príchuťou čokolády, ktorého vôňa aj chuť mi tak veľmi pripomínajú domácu čokoládovú kolekciu mojej babky, čo ma sprevádzala každými Vianocami môjho detstva.
Keď dnes malinká zaspí, urobím si sladké kakao a budem vypisovať vianočné pohľadnice, aby som ich zajtra cestou k zubárovi mohla zaniesť na poštu.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára