Diéta

Unavene ležím v posteli, malá už spí, Janko vedľa mňa hlučne listuje v hrubej encyklopédii. Ešte nie je ani desať, unavená, ale nechce sa mi spať, dočítala som Zusku Kepplovú (Buchty švabachom) a začala čítať cestopis Fulmaya od Doroty Nvotovej. Zvláštna to osôbka. Zamilovala som sa do jej odvahy a vnútornej slobody. Vyvetrala som spálňu, vonku tak teplo, fúka južný vietor, vzduch vonia jarou. Viem, že zima tu nadobro skončila. Premýšľam nad tým, že chcem na jar popresádzať všetky kvety, že chcem zasa skúsiť pestovať na balkóne bylinky, že by sa tam hodilo zavesiť kvetináč s nejakou veselou kvetinou, ktorá by sa rozrástla a zakvitla na celé leto. Teraz tam visí iba mokrá bielizeň, čo som tam večer vyvešala, v kúte prázdne fľaše od vína pripravené na vyhodenie a dva rozbité poháre, na parapete štipce na prádlo, zopár kvetináčov čakajúcich na príležitosť. Ako sklad. Smutný to pohľad. Po celodennom nedobrovoľnom pôste sa napokon o pol desiatej večer ládujem piškótami, hladná ako vlk. V nedeľu sme sa vrátili z Kysúc a odvtedy sa necítim dobre. Bolesti žalúdka, kostí a kĺbov, zvýšená teplota, hnačka, hnačka, hnačka, únava a malátnosť. Tipovala som tento stav na črevnú chrípku, ale ostatní sú v poriadku, preto z mojich tráviacich patálií obviňujem tresku v majonéze, ktorú som s chuťou zjedla v nedeľu na raňajky s dvoma bielymi rožkami ako za starých čias. Keď som si cez víkend v duchu sľubovala, že konečne budem trochu diétovať, ani som len netušila, že sa moje želanie tak rýchlo splní. Tak diétujem. A mám toho plné zuby. Lebo v chladničke máme výbornú šunku, hrubostenné červené papriky, pór, syr feta, vajíčka. A ja len sucháre, piškóty, čučoriedkový kompót a Smectu. Bŕŕ.