Začarovaný týždeň

Minulý týždeň bol akýsi začarovaný. Akoby si deň blbec rozdelil robotu na viacero etáp. Najprv som vyliala do príručnej tašky na kočíku stopercentnú jablkovú šťavu, našťastie sa mi však v poslednej chvíli podarilo zachrániť peňaženku, mobil aj doklady. Potom som rozbila v kúpeľni mydelničku, v kuchyni rozsypala a vyliala, čo sa dalo, následne mi volala sestra zo stomatologickej ambulancie, že moja lekárka do konca mesiaca neordinuje, a preobjednala ma na nasledujúci štvrtok k zastupujúcej zubárke, ktorú neznášam, ale bojím sa čakať dovtedy, kým sa moja lekárka vráti.  Jeden z mojich kvietkov na balkóne napadli vo veľkom vošky a kým som stihla zareagovať, kvet zahynul. Vo štvrtok som si kúpila letné sandále a z roztržitosti som si domov priniesla síce dve topánky, ale jednu vo veľkosti 37 a druhú 38.  To sa mi ešte v živote nestalo, veď topánky vždy kontrolujem! Janko musel na druhý deň utekať nazad a vymeniť nesediacu topánku za tú pravú. V piatok zasa Veronika dostala hnačky a neopustili ju doteraz, aj keď sa situácia našťastie už zlepšuje. Dúfam, že jej to prejde a nebude treba utekať aj s ňou k lekárovi.

Pokazený týždeň sčasti zachránil aspoň víkend. Boli u nás na návšteve známi z vysokoškolských čias, nevideli sme sa päť rokov. Strašne dobre mi to padlo. S Jankou som študovala rovnaký odbor a bývala na internáte, s Ďurim zasa býval Janko. Musíme ich niekedy v Trenčíne navštíviť, veď to máme po ceste.