Štedrý deň u nás

Zopár fotiek zo Štedrého dňa. Po niekoľkých rokoch sme ho strávili opäť sami doma v komornej atmosfére, v nezvyčajnom pokoji. Krásne. 

... pri príprave zemiakového šalátu

... a príprava štedrovečerného stola

Darčekyyyy... ktorý len otvoriť skôr?

Kreslí sa... 

... a v zápätí zasa ordinuje. Neskôr ešte aj v spánku.

Domček a magnetické bábiky, ktoré sa dajú prezliekať do outfitov od výmyslu sveta.

... a povinná jazda už niekoľko mesiacov. Plastelína musí byť!

Kúsok lesa doma

Ďalšia z vianočných dekorácií v našom byte. A živá:) Halúzky jedličky. Dobre vyzerajú, krásne voňajú a ja len dúfam, že do Štedrého dňa neopadajú. Nech nám robia radosť čo najdlhšie!

Z víkendu

... u našich na Kysuciach.

Užili sme si sneh a mráz, ozdobovanie stromčeka aj varenie domácej čokoládovej kolekcie.

Dobre bolo, ale už sme nazad v našej podunajskej realite: nula stupňov, bez snehu, hmlisto.

Advent je tu

Hurá, advent je tu! Pre mňa najkrajšie obdobie roka. Milujem ho so všetkým, čo k nemu patrí... adventné kalendáre, výzdoba, sviečky, mandarínky, pečenie, klinčeky a škorica, punč, vianočné pesničky v rádiách, vianočné reklamy, filmy a rozprávky, stromček, svetielka, mráz a studený vietor, sneh, ak sa zadarí...

Snehu zatiaľ nikde, zatiaľ sme tu mali aspoň tú česť vidieť poletovať zopár vločiek, to je všetko. Tráva sa stále zelená, ešte stále môžete vonku nájsť rozkvitnuté kvety. Videli sme nejaké fialové, dokonca oranžové nechtíky a  tieto zelené, ktoré nepoznám, ale páčili sa nám, tak sme si ich s Veronikou priniesli z prechádzky domov. Taký paradox, že máme doma čerstvé kvetiny nazbierané v prírode na konci roka. Ale radosť urobia hocikedy. 

Nový koberec v obývačke (Ikea) a sedačka v "rekonštrukcii" provizórne prekrytá dekou. Aktuálne čakáme na nanovo očalúnené opierky, do Vianoc sú hádam tu.

V sobotu sme vyrábali s Veronikou jednoduchú vianočnú dekoráciu, ktorá vonia a vonia v celej obývačke. Predpokladám, že je to prvá z viacerých tohoročných verzií. Lebo... do vianoc asi nevydrží ani škoricová sviečka, z ktorej každý deň hojne ubúda, ani pomaranče s klinčekmi (dávam im maximálne týždeň, kým sa ich chytí pleseň), a vyzerá to tak, že ani vianočné gule, ktoré Veronika usilovne búcha o zem a napriek tomu, že sú plastové a vydržia všeličo, predsa len všetko nie:(

A od nedele máme samozrejme aj vianočný stromček. Tak ako každý rok u nás svieti celý december aj prvý januárový týždeň do Troch kráľov. Veronika tento rok už hojne asistovala pri výzdobe a navešala si naň aj vlastné ozdôbky, ktoré medzičasom menia miesto:))) Vlastne mení miesto akékoľvek svetielko a ozdoba, ak je na mieste, kam dieťa dočiahne:)  Ale nech! Nech má dietko radosť, nie?

Krásny advent! Užívajte si spoločné chvíle, atmosféru. A kašlite na preplnené obchodné centrá. Potešia aj ručne robené darčeky od srdca. Vôbec ich nemusí byť veľa, hlavne, že je rodina spolu:)

Víkend podľa plánu

A plán vyšiel:) Keď som si znova prečítala svoj predchádzajúci  príspevok, trochu som zapochybovala, či sa to všetko dá stihnúť za jeden víkend, ale keďže tento raz nám hralo do karát aj zlé počasie, napokon všetko šlo presne podľa plánu.

Naučila som sa šiť kozmetické taštičky či kabelky clutch so zipsom a zistila som, že to nie je žiadna veda, netreba však podceniť prípravu. A dnes dopoludnia som ušila aj prvú hračku pre naše bábätko. 

Stihlo sa i  čo to poupratovať, povysávať, vyprať a vyvesiť, dobre navariť. A samozrejme naplánovať vianočné pečivo. Napokon nebudem piecť veľa, lebo tento rok "vianocujeme" sami doma, tak je na pláne iba orechovo-rumový Opitý Izidor pre Janka a prípadné návštevy, medovníčky kvôli Veronike, pre mňa orechové koláčiky (vďaka za tip Evičke) a ešte mandľové srdiečka. Prípadne nejaký svieži dezert podľa nálady a aktuálnej chuti:)

Poobede sme boli s Veronikou na detskom divadielku v hoteli Premium. Keďže podľa pravidiel smú na predstavenie iba detičky, my rodičia sme sa zatiaľ usadili v reštaurácii a napäto čakali, či to naše dieťa vydrží bez mamy až do konca, alebo nám ju plačúcu dovedú. Predstavenie trvalo pol hodinky a potom sme si vyzdvihli vysmiate a spokojné dieťa. Po predstavení ešte detičky mohli asistovať pri príprave palaciniek a ozdobiť si ich podľa vlastného gusta. Určite si to zopakujeme a na divadielko ešte nejedenkrát  prídeme.

V reštaurácii som si dnes dala výborný a krásne naservírovaný zelený čaj (ten nádherný šálko-čajník ma fascinuje, taký chcem mať doma) a rukolový šalát s grilovaným kozím syrom, medom a píniovými orieškami. Mňam, hrče za ušami.

Napokon som tento víkend videla aj Lásku nebeskú.  S asi piatimi prestávkami, lebo Veronika sa stále budila:( a dočítala som aj román, ktorý ma napokon nijako nenadchol, ale už mám nachystaný ďalší.

Pekný týždeň majte!

Víkend je tu

Konečne piatok! Aj vy sa tak tešíte na víkend ako ja? Mám veľké plány:)

- naučiť sa šiť kozmetické taštičky so zipsom (veľká výzva ten zips)
- premyslieť si, aké vianočné koláčiky budem tento rok vypekať (najlepšie úplne bez cukru, s minimom múky... existujú vôbec také???)
- trošku dať do poriadku byt (za J. asistencie samozrejme, inak už fučím ako parná lokomotíva)
- ušiť pre Kristínku prvú hračku, ktorú už dlho nosím v hlave
- dočítať knihu Černicové víno a všetky rozčítané časopisy
- pozrieť si Lásku nebeskú a S tebou ma baví svet (...áno, už je čas)
- v nedeľu absolvovať rodinný výlet do mesta spojený s detským divadielkom a kreatívnou dielničkou, neskorý obed a kávička v reštaurácii:)
...

A vytešujem sa z nových kožených čižiem, každú chvíľu si ich chodím obzerať ako malá, a z nového koberca v obývačke, po ktorom sa dobre chodí naboso, lebo je mäkký a hreje, aj z novej kozmetiky, čo dnes prišla poštou.  Z toho, že sedačka bude do vianoc "ako nová", opierky pekne očalúnené. Aj z toho, že v tomto sychravom počasí sme všetci zdraví a neobchádzajú nás žiadne pliagy.

Samá radosť veru. Pekný víkend aj vám! A čoskoro má už snežiť:)

Vraj domáca kvalita

Výborný víkend to bol, aj keď studený, veterný, hmlistý. V sobotu poobede J. pracoval, ale spoločnosť nám s Veronikou robila moja sestra, tak nám deň príjemne ubehol.  No a včera som so sestrou po dva a pol roku bola v divadle na hre Hľadá sa ideálny manžel. Videli ste to niekto? Je to ľahká komédia, smiali sme sa, až nás bruchá boleli. Je to neskutočne príjemné, môcť si vyvetrať hlavu, stráviť niekoľko hodín bez dieťaťa, ale za to plne sama so sebou. Veď to poznáte:)

Dnes návrat do reality všedného dňa. Ale s dobrou náladou. Nerozhádzala ma ani po zemi sa váľajúca Veronika na ihrisku, ktorej sa zjavne niečo nepáčilo, ale nedozvedela som sa, čo to vlastne bolo, ani komplikovaná cesta z /do obchodu, ktorá by mne samej trvala maximálne pätnásť minút, ale v spoločnosti sa vzpierajúceho a z kočíka neustále vyliezajúceho a nazad do neho vzliezajúceho dieťaťa trvalo všetko prinajmenšom dvojnásobne tak dlho, nevadia mi dokonca ani rozpichané prsty kvôli odberom a diabetológiu. Do večera ich musím urobiť ešte tri, to je už malina:)
 
Teraz si celkom pokojne popíjam Caro, pojedám mandle a premýšľam nad tým, čo so sedačkou, ktorá sa nám od začiatku kazí a kazí. Zaujímavé, že som stále pokojná aj po tom, aký neutešený pohľad sa mi pred chvíľou naskytol - chvála tehotenským hormónom? Vsadili sme na slovenský výrobok, ktorý sa nám páčil na výstave nábytku v Nitre, osobne sme ju boli objednať v Bánovciach nad Bebravou a mysleli si, aká je to len kvalita za priaznivú cenu. No figa borová! Párkrát už bola opravovaná, aktuálne však bolo konečne treba vyprať poťahy z vankúšov - opierok, ktoré sa mimochodom na niektorých miestach začali nepatrne párať, ale zatiaľ sme to vždy nejako zamaskovali pootočením tým správnym smerom:) Zašiť sa to nedalo. No po dnešku už ani netreba - hoci som ich prala na najšetrnejšom programe, sú nepoužiteľné, lebo sa v práčke rozpárali teda parádne:( Pôvodne sme zamýšľali, že keď sa presťahujeme do domčeka, tak táto pohovka pôjde k deťom do detskej izby, a dovtedy s ňou nejako vydržíme, veď Veronika jej tak či tak dáva riadne zabrať, no vidím to skôr tak, že poputuje do rovno smetí. A tak teraz premýšľam, čo je lepším riešením - dať ušiť nové obliečky na opierky do dielní mojim šikovným svokrovcom, alebo sedačku dať prečalúniť celú (oplatí sa to vôbec?), alebo rovno investovať do novej???

Ako je to vlastne s tými slovenskými výrobkami? Ja keď si kupujem čisto domáci výrobok, mám pocit, že musí byť kvalitný, tak nejak to mám zapísané v podvedomí. To som s i myslela už veľakrát, že to jednoducho platí, ale zatiaľ padám na nos. Najlepšie z toho všetkého vychádzajú aspoň potraviny, no čo sa ostaného spotrebného tovaru týka, tak neviem neviem. V zálohe mám ďalší príklad...minulý rok som si v kamennom obchode kúpila značkové zimné čižmy z pravej kože, slovenský výrobok z Partizánskeho. Mala som obuté tak zo šesťkrát, lebo na ihrisko ich bola predsa škoda. Vytiahla som ich teda tento rok v domnení, že mi poslúžia aj túto zimu ako nové. Hneď pri obúvaní mi z nich odpadla časť bežca zo zipsu, takže sa len ťažko dali zapnúť. To som ešte predýchala s tým, že to sa bežne stáva a dá sa to opraviť, čo v pohode existovať aj bez toho. Ale až keď som si ich obula tento rok druhý raz, všimla som si že koža na nich na viacerých miestach popraskala a začínajú sa komplet šúpať. No super - škatuľu ani blok už nemám a navyše si neviem predstaviť, ako by som ich išla reklamovať do Topoľčian do predajne, ktorá ani neviem, či ešte existuje. Ak áno, určite by ich poslali niekam na expertízú, ktorú by som musela zaplatiť samozrejme ja, a ešte by mi prišla zamietavá odpoveď na moju reklamáciu s tým, že som sa o výrobok nestarala správne. Tak, ako sa to stalo zopár ľuďom v okolí, ktorí sa pokúsili uplatniť si svoje práva. Osobne nepoznám nikoho, komu by uznali reklamáciu topánok. Nemám chuť absolvovať túto tortúru. Topánky poputujú do najbližšieho kontajnera a ja si pôjdem kúpiť ďalšie. Vyrobené v zahraničí.

Ale inak sa mám dobre:)

Studený deň

Popoludňajší relax, kým Veronika spí. Kniha dočítaná (bola výborná), koláčik pripravený, počítač zapnutý.
Vonku je zima zimovatá, sotva  šesť stupňov. Už sme stihli absolvovať nákup v obchode, zaplatiť navyše jeden rozbitý pohár sterilizovanej karotky s hráškom, ktorý Veronika zhodila z regála, priznať a zaplatiť čokoládku, ktorú si nepozorovane vzala a prepašovala do kočíka,  pohrať sa vonku s deťmi, navariť zeleninovú polievku a vyvesiť jednu práčku, urobiť zbežný poriadok a v zápätí zasa bežný neporiadok:) Deň bohatý na zážitky a nové skúsenosti:)

Majte aj vy pekný deň!

Z piatkovej prechádzky

Z piatkovej prechádzky po Starom meste. Krásne počasie, ešte stále babie leto. Veľa turistov, kvitnúce muškáty, pokojne sa nesúce lode dole prúdom po Dunaji, vône na Hviezdoslavovom námestí, Dóm sv. Martina, striekajúce fontány, živé sochy.  Až komicky pri tej príjemnej jesennej atmosfére pôsobilo osádzanie veľkého vianočného stromčeka na Hlavnom námestí. Akoby sa niekto pomýlil.

Lovci a zberači.

Som v treťom trimestri, ešte celkom čerstvo. A "trpím" syndrómom hniezdenia. Zatiaľ, čo v prvom tehotenstve som zhŕňala a chystala vecičky pre bábätko, tentokrát ma to postihlo inak. Povedala by som, že celkom naopak. Po Veronike som všetky vecičky odložila a tak kupovať nie je čo a len tak z rozmaru mínať peniaze na ďalšie miniatúrne bodynká a šatočky nehodlám. Kúpila som akurát šatku na nosenie a v pláne je ešte elektronická pestúnka. Ale nie o tom som chcela...Tento raz prežívam hniezdenie tak, že kritickým okom hodnotím každý kút v našom byte a dospela som k záveru, že všetkého je priveľa. Priveľa kníh, ktoré zapadajú na policiach prachom, priveľa časopisov a starých študijných materiálov v úložných boxoch, ktoré čakajú neviem na čo, skrine prepchaté oblečením, pritom mnohé sme nemali  na sebe aj niekoľko rokov, priveľa topánok, šuflíky preplnené kadečím, čo sa vraj ešte môže hodiť... pokračovať by sa dalo ešte dlho.

A práve teraz, keď sa intenzívne zaoberám tým, ako sa zbaviť všetkých zbytočností a "prevzdušniť" náš životný priestor, sa mi dostalo do rúk aj viacero článkov s tematikou minimalizmus a návodov na to, podľa akého kľúča triediť a zbavovať sa vecí. Akoby som ich priťahovala. (Toto  sa už určite stalo aj vám.)
Tak som sa teda do toho dala. Aj s Jankom. Pekne po poriadku... a ešte stále sme v procese "posúvania ďalej".

Pretriedili sme si topánky a oblečenie. Veľa šatstva šlo do zberného kontajneru, niečo sme darovali príbuzným, niečo som zavesila na net a pokúšam sa to predať, niečo zrecyklujem a ušijem z toho hračky, z niektorých kúskov sa stali handry na upratovanie, niečo sme jednoducho vyhodili do smetí.
Poprezerala som si stohy časopisov, ktoré stále odkladám v domnení, že mnohé články ešte poslúžia a napokon som veľkú väčšinu z nich vyhodila, Zdravie poputuje k mojej mame, časopisy o móde a kozmetike zasa svokre, nechala som si iba časopisy o deťoch / výchove a tie kreatívne. Knihy som tiež podrobila kritike. Zopár som venovala našej obecnej knižnici, niektoré chcem predať, niektoré putovali ďalej v rámci rodiny. Vytriedila som aj všetky poličky s kozmetikou a čistiacimi prostriedkami a zbavila sa všetkého, čo bolo navyše. Teraz mám v kúpeľni iba tie nevyhnutné produkty a som s týmto stavom nadmieru spokojná:) Rovnako zmizli z políc všetky sošky, ozdôbky a hlúpostičky, čo sme si podonášali z výletov a dovoleniek ako suveníry, prípadne sme ich podostávali ako darčeky. Tie som nevyhodila, iba schovala do vstavanej skrine v kartónovej škatuli a premýšľam, čo s nimi. Neverili by ste, ako rýchlo sa dá utrieť prach, keď nemusíte stále dvíhať každý jeden malý kúsok.

Toto bolo zopár príkladov na ilustráciu. Mohla by som ešte písať o tom, koľko nepotrebných vecí človek doma skladuje s nádejou, že sa ešte zídu. Od papierových škatúľ až po nefunkčnú elektroniku. Sme lovci a zberači. Zistila som aj, že veľa vecí uchovávame kvôli nostalgii. Máme v súvislosti s nimi pekné spomienky, dobre nám slúžili, je nám ľúto ich vyhodiť. Veríme, že do šiat ešte schudneme, že sa topánky vrátia do módy a pod. Treba sa odosobniť, pozrieť sa na ich funkčnosť s nadhľadom, veľa si argumentovať, protirečiť a potom to už ide...toto zostane, toto preč... čaká  ma ešte veľa práce:) Ale ten pocit je na nezaplatenie. Poznáte to?

Rovnako som si dala záväzok, že nebudem nakupovať bez rozmyslu. Radšej menej a nadčasovo. Sama som zvedavá, dokedy ma to bude držať.

Fajn deň za nami

Aký príjemný deň za nami! Predpoludnie sme s Veronikou tradične strávili na ihrisku v spoločnosti detí. J. zaviezol a vyzdvihol auto zo servisu a konečne nič v ňom neklepe, nevydáva čudesné zvuky a navyše ho prezuli do zimných pneumatík. Podvečer sme ho pre istotu otestovali cestou do Ikey. Kúpila som si krásne látky, džbán na čaj/vodu (lebo jeden mi nedávno praskol v rukách po tom, čo som ho rozhorúčený prudko schladila),  farebné plastové poháre pre Veroniku, kopu farebných papierov a výkresov a vianočné servítky. Ikea je už krásne vianočne vyzdobená, obdivovala som vianočné stromčeky aj slávnostne prestreté stoly, no nádhera. Zastavili sme sa samozrejme aj v švédskych potravinách a urobili si menšie zásoby na Vianoce - zázvorníky predsa nesmú chýbať:) Večer sme zakončili výrobou palaciniek, aj keď ja som si mohla dať maximálne dve s mikroskopickým množstvom domáceho marhuľového džemu. Pohár mlieka k tomu a moje chuťové bunky sú dokonale uspokojené. Teda skoro, ešte som teraz pri telke stihla vyjesť zvyšok arašidového masla z pohára.
Veronika od pol deviatej spí, tak si vegetíme. Práve som si stihla nalakovať nechty a čakám, kým mi uschnú. Všetko je pobalené, zajtra ráno cestujeme k svokrovcom na predĺžený víkend. Teším sa!

Večerné správy z našej domácnosti

Je pol desiatej večer, vegetím si pred televízorom a užívam si ten pokoj. Veronika spí už od siedmej. Zaspala bleskovo, čerstvo vykúpaná, ale nenajedená, nevycikaná, s neumytými zubami. Ani si nepamätám, kedy sa nám naposledy stalo, že zaspala tak skoro. Možno iba ako pár mesačné bábätko, inak to nie je rozhodne jej štýl. Chodím sa na ňu neveriacky pozerať, či je v poriadku. Teplotu zvýšenú nemá, spokojne odfukuje. No neverím:)

Čakám, kedy začnú Nákupné maniačky. Aj vy to pozeráte? Ja viem, prízemnosť, ale aj tak v telke nič lepšie nebeží a ja rada nakúkam iným do šatníka. No a potom s kamarátkami ochkáme a achkáme, že čo všetko majú iné ženy doma, koľko handier, kabeliek, topánok a kde k tomu prišli. Hlavne tie mladé žubrienky. Niekedy sa s mojimi troma pármi lodičiek a pár vecami v skrini cítim menejcenne. Napriek tomu ma to stále baví pozerať a čo to som sa o móde už aj priučila:) Inak nepozerám nič. Správy nemôžem, to sú len samé vraždy, nehody, politické prestrelky, choroby, samé nepríjemnosti. Nekonečné seriály ma nebavia, ani predvídateľné zápletky, ani slabé herecké výkony, ani nekonečný počet reklám medzitým, ani nekonečný počet dielov. Kam zmizli dobré filmy? Ešteže existujú knihy. Pri Veronike nestíham už toľko čítať čo kedysi, teda ak nerátame kopec rozprávkových a obrázkových knižiek, ktoré spolu s ňou denno-denne  prelúskam.
Vyhodnotila som, že veľa zo svojho minima voľného času premrhám na internete. Čítaním mnohých blogov, pozeraním obrázkov na Pintereste, na facebooku,... mám silnú vnútornú potrebu obmedziť tieto aktivity a stráviť voľné chvíle užitočnejšie. Predstavujem si to tak, že na nete by som nebola každý  každučký večer (do polnoci!) ako doteraz, ale napríklad len každý druhý a cez víkend vôbec. Dá sa to?

Chcem si viac čítať - knižky z mojej knižnice, encyklopédie, knihy o výchove a psychológii, dobrú beletriu. (Koľko dobrých kníh som objavila na Gorile a v Martinuse... všetky ich chcem!)
Chcem sa naučiť háčkovať. Oprášila som háčik a skúšam to zas a znova, ale som celá drevená. Inštruktážne videá mám napozerané, teoreticky presne viem, čo mám robiť, ale keď príde na lámanie chleba, mám obe ruky ľavé. Nie a nie pichnúť háčik do toho správneho očka napríklad:( Ešte sa nevzdávam, skúšam stále dookola a potom háčik so zúfalstvom odkladám, že možno zajtra to vyjde.
Chcem viac šiť. Hrozne ma to baví. Problémom je to, že večer  (po dvadsiatej druhej) nemám kde šiť, lebo v spálni spí Veronika a v obývačke Janko pozerá televízor. No a cez deň mám pohotovú asistentku, ktorá sa zabáva tým, že neustále rozsvecuje a zhasína svetielko na stroji, rozhadzuje po byte nite a látky, občas mi ukradne nožnice a zastrihne do kadečoho v dosahu vrátane vlastných teplákov, najradšej má hru so špendlíkmi s farebnými hlavičkami, alebo kým si ja veselo šijem, niekde sa "zašije" aj ona a niečo vyvedie. ((Napríklad napchá plastelínu do vetracích mriežok set.top-boxu alebo popíše televíznu obrazovku voskovkami.) Včera som šila kapsár na postieľku a zabralo mi to celý deň. Nedalo sa inak, len po častiach. Zistila som, že dôležité je nepodceniť prípravu. Dopredu všetko nachystať, vymerať, predpripraviť a potom už len bleskovo šiť. Bude lepšie. O pár rokov.

Inak už začínam myslieť na vianoce - na dekorácie, na darčeky. Čo komu kúpiť, vyrobiť tak, aby potešilo. V duchu si zostavujem štedrovečerné menu, plán na pečenie, upratovanie. Tento rok to bude kvôli mojej tehotenskej cukrovke pomerne náročné, mám značné obmedzenia, ale predsa len niečo navarím a napečiem. Najviac si lámem hlavu aj tak s darčekmi.Chcela by som mať hotovo v predstihu, aby som v decembri s vyloženými nohami mohla oddychovať a duševne s pripravovať na pôrod a veci s tým súvisiace a nie zbesilo behať po preplnených obchodoch a brať, čo mi príde pod ruku, len aby pod stromčekom nebolo prázdno. Začala som kníhkupectvami a hračkárstvami. Neverili by ste, aké je ťažké kúpiť dieťaťu dobrú knihu. V mnohých sú rozprávky na úkor ilustrácií prerozprávané doslova otrasne, skomolené, zostručnené, no hrôza. A hračiek je tiež na trhu bilión, ale vybrať z nich niečo, čo deň po štedrej večeri dieťa nehodí do kúta, kde to aj zostane, je umenie. V každom prípade, do konca novembra chcem mať hotovo. Nakúpené, zabalené, dobre schované:)

Koniec správ. Pekný večer.

Z týchto dní

Krátka správa o tom, ako sa  máme, čím aktuálne žijeme. Vždy keď si príspevky tohto typu s odstupom času prezerám, hovorím si, ako dobre, že mám svoj vlastný online denník. Napĺňa ma pokojom listovať si tým, ako náš život pokojne plynie:)

Veronika so sesternicou. Zahraničná návšteva. Našťastie sú ešte vo veku, keď jazyková bariéra nehrozí. 

Svetrík pre malú Kristínku. Áno, áno, bude to zasa dievčatko. Veľmi sa z toho tešíme:) Čo mi robí už radosť menej je fakt, že mám opäť gestačný diabetes. Ako pri Veronike. Takže zasa kolotoč ranného vstávania, odberov nalačno a po jedle, diétovania, vyšetrení. Už nech je koniec januára, prosím.

Krásne počasie panuje vonku. Využívame ho na prechádzky, hry na ihrisku, alebo sa len tak potulujeme po dedine. Veroniku stále držia mláky, gumáky sú povinná výbava kočíka. Keď nájdeme mláku, len sa do nich prezuje a už skáče ako žabka. A samozrejme nemôžem zabudnúť na obligátne hádzanie kamienkov do vody, to je tiež hit:)

Pekný víkend všetkým!

Začiatok októbra

Prvý októbrový týždeň je poriadne studený, čo poviete? Teploty už klesajú mierne pod nulu, ráno treba škrabať zamrznuté predné sklo na aute, v bytoch sa začína kúriť. U nás dnes  bolo krásne slnečno, no predpoludním iba šesť stupňov, a fúkal šialene studený vietor, tak som bola nútená vytiahnuť zo šatníka zimné bundy, čapice a šály, aby nám s Veronikou na prechádzke nebola zima. Napriek chladu trávime veľa času vonku, bláznime sa na ihrisku, snažím sa ju veľa zapájať do rôznych pohybových aktivít a vodiť čo najviac medzi deti, lebo určite prídu aj dni (a bude ich veľa), keď sa kvôli nepriazni počasia z  bytu nikam von nedostaneme. 

Na ihrisku je dobre. Od obyčajného robenia koláčov v piesku sme sa posunuli k hrám typu "mamička, upiekla som ti tortu, lebo máš oslavu a ty teraz musíš na nej sfúknuť sviečky", "ja som medveď a naháňam ťa", "mamina, toto je moje bábätko a je hladné. Musím mu dať piť mliečko z fľaštičky, prebaliť ho a zavinúť do perinky. Pomôžeš mi?"...   Je to zábava, Veronika každý deň príde s  novými nápadmi na hru. Ale ešte stále sa rada hojdá na všetkých typoch hojdačiek vrátane týchto pružinových koníkov.

Kreatívny neporiadok. Keďže Veronika už cez deň nespí, trávime popoludnia kreatívnymi činnosťami. Tak prečkáme čas, kým sa ostatné deti zo sídliska vyspia, aby sa všetky spolu mohli vyšantiť vonku a Veronika nebola na ihrisku sama:)

Veronika má pavúčie obdobie, ale nebojte sa, o existencii Spidermana zatiaľ netuší. Len miluje rozprávku Včelí medvídci o Brumdovi a Čmeldovi, kde sa hneď v prvom dieli jeden z nich chytí do pavúčej siete. Pozerá to stále dookola, na internete aj v knižkách musíme hľadať aj iné rozprávky o pavúčikoch, vyrábame doma pavúčie siete z vlny a pavúkov z plastelíny, hľadáme pavučiny vonku, no čo  vám budem hovoriť... pavúky sú u nás všade, kam sa pozriete. Ešte o nich aj zo sna rozpráva. 

Dnes boli na obed po dlhom čase dukátové buchtičky s vanilkovým pudingom a Veronika ich prvý raz skutočne aj zjedla. Doteraz sladké jedlá vyslovene ignorovala. Čím to len bude?

V rámci popoludňajších kreatívnych aktivít aj pomerne často, asi dvakrát týždenne, spolu s Veronikou pečieme. Tento týždeň výber padol na recept na čučoriedkovú bábovku z Apetitu. Nejde o nič zdravé, ide do nej veľa cukru a masla, ale raz za čas hádam nezaškodí. Nemala som toľko čučoriedok, ako sa v recepte odporúča, tak som aspoň ten jeden malinký zaváraninový pohár, čo som doma  našla, zmiešala so sušenými brusnicami. Bola mňam, nezostal už ani kúsok:)

A ako ste október odštartovali vy?

Detské ihriská, áno či nie?

Napíšem dnešný zážitok, kým mi ešte dostatočne rezonuje v hlave.

Minulý týždeň som sa na Modrom koníkovi začítala do diskusie o detských ihriskách. V skratke  - mamičky v nej opisovali svoje skúsenosti s ihriskami a pieskoviskami, zdôvodňovali / obhajovali svoje rozhodnutia, prečo tam s deťmi chodievajú či naopak ich zďaleka obchádzajú. Spočiatku sa mi zdali príspevky typu „ja ihriská ignorujem, sú zničené, špinavé a pre moje dieťa nebezpečné“ príliš emotívne, prestrelené a priznám sa, aj hlúpe. Ja si totiž neviem predstaviť, kam by som s Veronikou cez deň chodila, ak nie na ihrisko medzi deti. Vyšantí sa tam na šmykľavke,  vybehá, vyhrá v piesku, nadväzuje sociálne kontakty s inými deťmi. Učí sa komunikovať, požičať si hračky, podeliť sa o tie svoje,  nadväzuje prvé kamarátstva. Neuvedomila som si však jednu vec. Bývame na dedine, ihrisko na našom sídlisku je takmer nové, má iba šesť rokov, je oplotené, čisté, ak tam niečo aj zabudneme, na druhý deň to tam vždy nájdeme. Každá mamina tam zaobstarala nejaké formičky do piesku, lopatky či hrabličky, vedierka, lopty... a platí, že čokoľvek si tam deti prinesú, je v tej chvíli spoločné. Sme relatívne malé sídlisko, prevažne rodiny s maličkými deťmi do päť rokov, všetci sa poznáme aspoň z videnia. To znamená, že ihrisko zatiaľ neohrozujú nájazdy nevybúrených teenagerov, lebo ich tu nemáme a pre tých z dediny je naše sídlisko asi „od ruky“ . Plot a bránička s poistkou zasa aspoň v rámci možností chránia ihrisko pred tým, aby v ňom pobehovali a špinili psy a samozrejme, mamy sa nemusia báť, že deti z ihriska vybehnú na  ulicu.

Dnes sme boli na návšteve u mojej sestry a švagra v Bratislave a poobede sme sa s Veronikou vybrali na neďaleké ihrisko, ktoré sa nachádza v oplotenom areáli susediacom so škôlkou, kde okrem iného nájdete aj materské centrum, zubára, knižnicu a klub dôchodcov. Je to pomerne nový areál, veľmi príjemný,  trávnatý, v tieni vysokých líp a gaštanov. Veronika tam už bola a vždy tam ťahá, lebo je tam drevený vláčik, ktorý chce šoférovať. Ale keby ste ho videli! Keď bol nový, určite bol krásny, farebný, no teraz je popísaný hŕbou stupídnych odkazov typu „Ak máš penis väčší ako tri cm, tak sa podpíš“. Nenájdete na ňom hádam ani centimeter štvorcový, ktorý by nebol vyzdobený podobnými múdrosťami. Keď sme tam boli minule, ani sme sa tam nedostali, lebo bol permanentne obsadený vášnivo sa bozkávajúcim párikom násťročných, dnes bol pre zmenu čerstvo dopľutý a dochriakaný.  Pri hojdačke sme sa zasa čudovali, prečo je jeden zo štyroch hrubých povrazov takmer odtrhnutý. Pochopili sme, keď sa tam dohrnula skupina teenagerov, obsadili ju a grupa asi piatich ľudí sa divoko hojdala na hojdačke určenej pôvodne pre jedno, dve maličké deti tak, až sa drevený trám otriasal v základoch. Navyše hulákali, behali po ihrisku ako splašení bez toho, aby sa pozerali okolo seba. Človek sa nechtiac dozvedel aj to, čo vlastne nechcel. Napríklad, ktoré z dievčat má momentálne menštruáciu. Po zemi sa navyše váľali plastové fľaše a obaly z cukroviniek, ktoré Veroniku stále lákali a neustále ich zo zeme dvíhala, tak sme sa presunuli na iné ihrisko. Čiastočne zrekonštruované, pôvodne ešte z dôb socializmu. Chudobné, čo sa zariadenia týka, betónové s veľkým pieskoviskom, neoplotené. Asi preto som na ňom ešte nevidela deti a to sme tam už boli viackrát. Možno ovplyvnená spomínanou diskusiou som sa naozaj bála, čo Veronika pri  hre v tom piesku nájde. Sklo, použitú injekčnú striekačku, kondóm  alebo prinajlepšom výkal?

Ak ihriská na našich dedinách a v mestách vyzerajú podobne, je mi smutno. Investuje sa do ich výstavby, rekonštrukcie a napokon všetko úsilie vyjde navnivoč, lebo ich neprispôsobiví a nevybúrení hlupáci zničia. A verte, dokážu to urobiť priam bleskovo. Už chápem, čo tie mamičky z diskusie mali na mysli a keby som bola na ich mieste, tiež by som s dieťaťom radšej chodila do parku, k jazeru či do lesa. Som rada, že ja zatiaľ  nemusím hľadať iné alternatívy, no núti ma to premýšľať, čo sa stane s tým našim ihriskom o pár rokov, keď miestne deti budú mať -násť. A možno ma v skutočnosti viac trápi to, či aj z tých detí vyrastú takí teenageri, akých som zažila dnes. Úprimne sa toho bojím.

Dobrý pocit

Poobede, niečo po tretej a Veronika spí! Naozaj. Samotné uspávanie trvalo vyše hodiny, no nedalo sa inak. Padala od únavy, ale dostať ju do postele bol takmer nadľudský výkon. Teraz mám teda voľno a čakám, kým sa prebudí, aby sme mohli ísť von a využiť toto celkom pekné počasie, keď po dvoch veterných dňoch zavládol pokoj. Navyše mám zo seba dobrý pocit, lebo som doobeda popri nej stihla povysávať a poumývať podlahu v celom byte, oprať jednu práčku a uložiť do skríň prádlo z dvoch sušiakov. Na obed som za výdatnej Veronikinej asistencie uvarila iba polievku z baby špenátu, čo od pondelka čakal na svoju príležitosť v chladničke, hlavný chod - kuracie s olivami, paradajkami, cesnakom a mozzarrellou plus ryža sme dojedali zo včera.

Mám dobrú náladu a kopec energie a premýšľam, či za to môžu tehotenské hormóny alebo zmena stravy, keď som do nej zaradila viac orechov, ovocia a zeleniny a ubrala mäsa a sladkostí. Akosi viac stíham a som menej unavená, menej spím a takmer nič ma nerozhádže. Ani minimálne desaťkrát denne rozliaty pohár vody, ani večne sa donaha vyzliekajúce dieťa, ani neustále sa váľajúce hračky po celom byte, na ktoré občas bolestivo stúpim, no ani nič. Možno ma energiou nabil predĺžený víkend na Kysuciach. Bolo výborne: navštívili sme po dlhšom čase mojich starých rodičov, u ktorých sme strávili jedno báječné popoludnie, boli sme v lese a teraz nás v mrazničke teší päť balíčkov mrazených hríbov, varil sa kotlíkový guláš z diviny, veľa sa jedlo, zabávalo. Veronika sa vyšantila s dedkom a babkou v záhrade, tradične cvičila ich psa a sliepky, babrala sa v hline, kamienkoch a piesku, hádzala kamene do potoka... nezastavila sa ani na minútu. Navyše je tam úplne iný vzduch ako tu na juhu. Chladný, svieži, voňavý. Teploty nad ránom klesali až k nule, dosť pršalo, listy na stromoch sú už dávno žlté, padajú. Mala som pocit, že sa tam práve začína november. Dedkovci už po večeroch musia kúriť v peci, kým my máme v byte stále vyše 24 stupňov. Darmo - iný kraj, iný mrav. Aj v tomto prípade.

A tu ešte foto z popoludnia u prastarých rodičov:

Veronika prikladá polienko do pece, aby sa neskôr mohol v rúre upiecť koláčik.

Prababka pri príprave koláča z kysnutého cesta. Veronika jej pomáha a za asistencie dedka pracuje na vlastnom "koláčovom" projekte. Mimochodom, koláče sa podarili a všetkým veľmi chutili. Aj tá Veronikina mini verzia.

Majte pekný zvyšok týždňa!

Upršaný deň

Včera takmer celý deň pršalo, nedalo sa nikam ísť, tak sme si užili deň doma. Okrem toho,  že sme si veľa čítali knižky a pozerali rozprávky, hrali sme sa s hračkami, stihli sme aj navariť dobrý a zdravý obed a napiecť koláče. Tu je krátka fotoreportáž:)

Veronika pri príprave obeda:  rybka, zemiaky a baby karotka na olivovom oleji. Trochu bylinkového grilovacieho korenia, tymiánu z nášho balkóna a šups s tým do rúry!

Trošku sme sa pohrali s dekoráciami v byte a tie letné sme zamenili za jesenné. Obrus "list" narýchlo vystrihnutý zúbkovanými nožnicami, látka s jesennými motívmi listov je z Ikey. Hádam nám vydrží aspoň jednu sezónu. Inšpirovala som sa na nejakom blogu, no žiaľ si nepamätám kde presne a tak nedokážem uviesť zdroj.

Ňufko a Pufko sa ukladajú na poobedňajší spánok. Zeleného Ňufka som ušila ako dekoráciu ešte na Veľkú Noc a počas toho úplne najhorúcejšieho letného dňa, keď sa teplota v našom byte vyšplhala na rekordných 32 stupňov Celzia a my sme sa veľmi nudili, som k nemu narýchlo spichla modrého Pufka. A aby im teraz nebola zima, majú aj vankúšik a teplú perinku. Z babkiných starých závesov:)

A stihli sme napiecť aj makové záviny. Recept je veľmi rýchly, jednoduchý a závin chutí famózne. 

My zajtra vyrážame smer Kysuce, čaká nás rodinná oslava. Už sa teším. No predtým musím ešte dokončiť darček pre oslávenkyňu. Sadám preto za šijací stroj a do večera sa odtiaľ ani nehnem:)
Pekný zvyšok týždňa. Užívajte si jeseň, je krásna:)

Jeseň, pani bohatá...

   zdroj: ozealglasses.co.uk via Pinterest.

Milujem jeseň. Úplne najviac. Moje počasie je, keď je vonku tmavo, zachmúrene, fučí vetrisko a studený dážď bubnuje na okenné parapety. Rada sa na ten nečas pozerám spoza záclon alebo z bezpečia nášho zaskleného balkóna. K tomu sa hodí už len domáca pohoda, mäkké svetlo lámp, jablkový koláč v rúre a horúci slivkový čaj s medom. Práve počas takýchto dní mám najväčšiu chuť niečo tvoriť, vypekať a variť, čítať knižky, čo som celé leto odsúvala. A potom, keď prestane pršať, zababušená do šatky či šálu, v hrubej mikine a gumákoch aj s Veronikou vybehnúť von. Sezónu skákania po kalužiach sme začali minulý týždeň a odvtedy sme si to niekoľkokrát zopakovali. Veronika je šťastná prešťastná, keď môže dosýta skákať v mlákach alebo do nich hádzať kamienky. Už sa teším, ako budeme spolu zbierať farebné listy, gaštany, ak sa podarí, alebo šípky a šišky. Doma potom z nich vyrobíme niečo kreatívne a dáme si na výstavku ako vždy. Ale aby ste si nemysleli, že mám rada iba daždivé dni. To vôbec nie! Úžasné sú aj jesenné slnečné dni, keď je síce chladno, ale vzduch nádherne vonia horami, zeminou či hríbami a v povetrí lietajú pavučinky. Och, ako ja ľúbim jeseň!

Práve teraz sa vonku ochladilo a začalo pršať. Mali sme síce naplánovanú prechádzku, ale celkom rada zostanem doma a vymyslíme si s Veronikou náhradný program. Niečo kreatívne. Už aj vyťahujem šijací stroj:) A zajtra si upečieme hruškový koláč.

Z víkendu na chalupe

V sobotu sme mali veľké rodinné stretnutie na chalupe. Zišla sa takmer celá rodina. Počasie vyšlo, vonku svietilo celý deň slniečko a teploty sa šplhali vysoko ako v lete. Vytiahli sme teda stoly von a obedovali v záhrade, no a poobede väčšina z nás vyrazila do dediny, kde sa konali slávnosti spojené s vinobraním. Veronika na čele zástupu samozrejme. Užila si skákanie na nafukovacom hrade, jazdu na poníkovi, cukrovú vatu, lízanku aj medovník. Kúpila si balónik a od nás aj starých rodičov dostala zasa háčkované čiapky - jednu na jeseň, druhú na zimu. Ja som si zas kúpila včeliu kozmetiku - šampón a dve mydlá. Pán v stánku tvrdil, že všetko je čisto prírodné, tak verím, že ma neoklamal:) Samozrejme nechýbala ani ochutnávka burčiaka (ja nie!) a obligátne párance. Večer sa ešte dlho sedelo v záhrade, grilovalo sa mäsko, klobásky, či zelenina, vyhrávalo na harmonike a fujare. Výborne mi tam bolo, škoda, že to celé tak ubehlo.

Veronika v záhrade. Kým J. s ocom oberali jablká, hrušky a hrozno, ona usilovne zbierala kvety do vázy.

Jabloň presvietená slnkom. Milujem takéto zábery. 

Na chalupe je toľko veľa ružových kríkov! Sú staré, s veľkými tŕňami, ale kvitnú krásne.  

Ráno po zobudení Veronika ako prvý zháňala medovníček:)

Koniec prázdnin

Posledný augustový deň dnes. Koniec prázdnin, čo sa nás ešte netýka. Ráno nákup surovín na naše grécke obedové menu. J. robil souvlaki, tzatziki a originál grécky šalát, poobede detský program na Zlatých pieskoch - koncert Fíha tralala. Vonku bolo príjemne, ideálnych dvadsaťšesť stupňov, slnečno, fúkal iba slabý vetrík. Zopár odvážlivcov sa aj kúpalo, ale väčšina iba šantila s deťmi na ihriskách. Nudapláž oproti bola oveľa bohatšie obsadená ako tá časť pobrežia, kde sme sa ocitli my:) Celkom sme si dnešok užili, lebo od pondelka sme sa trápili s nejakou virózou. Veronika dva dni teplotovala, horúčku sme museli zrážať. Mňa našťastie obišla, ale plný nos sme mali svorne obidve, aby sme si nezávideli. Už som tu o tom písala, že keď je batoľa choré, hoc je to aj obyčajná nádcha, je to dráma. Teplotu zmerať nie, kvapky do nosa vôbec, odsať či vyfúkať nos ani za svet, presladený sirup proti horúčke nasilu a to rovno 7 ml niekoľkokrát denne. Pomóc! Ako to robia iné matky? Našťastie sa nám už vo štvrtok výrazne polepšilo a tak sme mohli využiť slnečné počasie a vyjsť si aspoň na prechádzku. Včera sme boli vonku už celé popoludnie. V dedine, na ihrisku, na trávniku pri domoch. Dlho sme sa hrali v piesku. Robili sme koláče a zdobili ich kamienkami a trávou. Hľadali v kríkoch zajace, lebo ich tu máme toto leto habadej. Pozorovali chalanov, ako púšťajú šarkana. Zbierali lúčne kvetiny, ktoré máme teraz doma vo váze. Mimochodom, túto kytičku nazbierala Veronika úplne sama. Najskôr mala čestné miesto na stole v obývačke, ale po tom, čo sme zistili, že veľmi opadáva, putovala na balkón.

Čo nové

Tento víkend bol úžasný. Mali sme  tu kamarátov z Trenčína aj so synčekom a výborne sme sa bavili. Decká sa tak jašili, že sme ich večer nevedeli dostať do postele a Veroniku ráno z postele. Sobotné popoludnie sme strávili klebetením, večer posedením v pizzerii a potom doma nad obľúbenou spoločenskou hrou o Slovensku, dnes sme zasa boli všetci spolu na povinnej jazde v Ikei spojenej s obedom. S nákupmi  som maximálne spokojná, nakúpili sme strašne veľa vecí, čo nám doma chýbali. Počasie bolo tiež skvelé, po tých nekonečných horúčavách mi ochladenie a dážď prišli veľmi vhod. Všetky okná na byte dokorán a ostošesť nasávame čerstvý vzduch.

Triedila som Veronike veci v skrini a prišla som na to, že z veľa vecí vyrástla, prípadne ich už nechce nosiť, lebo sú pre ňu nepohodlné (body a nohavice strihané široko kvôli plienke), tak sa chystáme na nákupy. Niečo kúpim v obchodoch, niečo z druhej ruky, niečo ušijem. A samozrejme sebe potrebujem kúpiť nejakú tehotenskú bundu alebo kabát na zimu - to si myslím, že je výzva, lebo nechcem nič predražené, nič obrovské nič škaredé.

Neuveríte, ale ja sa na to hľadanie ihly v kope sena teším. Rada nakupujem. A keď natrafím na niečo perfektné za nízku cenu, dokážem sa  toho tešiť celý týždeň:)

Asi to súvisí s tehotenskými hormónmi, ale po čase som sa zasa začala zaujímať o zdravú výživu, slovenské potraviny, ekologickú drogériu a kozmetiku. Baví ma o tom čítať, kupovať, testovať, jednoducho skúšať, čo sa osvedčí. Trošku ma teraz nakazila a kamarátka Janka, ktorá sa kvôli zdravotným problémom začala zaujímať o surovú stravu, a keby som nebola tehotná, asi by som sa hneď na to dala. Odvšadiaľ počúvam na raw food samé chvály a verím tomu, že to funguje, lebo varením iste prichádzajú potraviny o cenné živiny. Vyskúšali ste to niekto? 
Pekný týždeň!

Zo života batoľaťa

Po čase znova mamičkovský príspevok na tému vývin dieťaťa. Ak vás už nudia, tak ďalej ani nečítajte:)

Nedávno som niekde čítala celkom zaujímavé konštatovanie, čo sa života s dieťaťom týka. Vraj prvý rok je zlý, druhý o čosi lepší, no a tretí je za odmenu. Celkom trefné, povedala by som. Takže ja som už za vodou:) Z Veroniky je už celkom samostatný tvor. Vie celkom slušne rozprávať, rozhodne jej nerobí problém o čokoľvek požiadať alebo čokoľvek odmietnuť - hlučne a nekompromisne, občas do toho zapojí celé telo. Hneď ako som otehotnela, sa sama a bez jedinej slzičky odstavila od materského mlieka, sama sa vie najesť a napiť z pohára, a to sa teda naozaj niekedy čudujem, koľko sa do nej zmestí. Vie sa sama vyzliecť, rýchlo a najradšej úplne donaha, s obliekaním sú ešte problémy, lebo zatiaľ je na ňu tých otvorov na tričku a gatiach priveľa. Nevadí, doladíme. Nepotrebuje plienky, po niekoľkomesačnom odmietaní nočníka a čúraní kade tade po podlahe ho zrazu jednu slnečnú nedeľu začala akceptovať a v priebehu dvoch týždňov sa odplienkovala. Plienky nepotrebuje ani v noci, nehody sú raritou. Vie pekne poďakovať, poprosiť, počítať do desať, rozoznáva základné farby, vie veľa jednoduchých básničiek a riekaniek, zaspievať Kukulienku alebo Kolo kolo mlynské, pomodliť sa Anjeliček, môj strážniček.  

Čarovné obdobie...

Ale zasa aby ste si nemysleli, že sfúknutím dvoch sviečok na torte vašej ratolesti si môžete spokojne vyložiť nohy hore a oddychovať. To vôbec nie.

Už to nie je to maličké bábätko, ktoré sa bráni a protestuje jedine plačom. Dvojročné dieťa sa zásadne bráni vždy, v takmer každej situácii  (hlavne keď je unavené), a v záchvate sebaobrany používa okrem nervy drásajúceho revu aj profesionálne údery rukami a nohami do najzraniteľnejších partií vášho tela, zuby a nechty, prípadne akýkoľvek predmet v jeho dosahu. A keď to nezaberá, zvolí útek - najradšej vonku medzi ľuďmi, nech má incident čo najviac svedkov, napríklad v obchode alebo v bezprostrednej blízkosti rušnej cesty. U nás sú tieto situácie vyprovokované okrem iného nedostatkom spánku hlavnej hrdinky, ktorá sa pred dvoma týždňami asi nadobro rozhodla, že cez deň nepotrebuje spať. Okolo druhej sa jej od únavy už krížia oči, ale do postele ani za ten svet! Zaujímavé je, že priamoúmerne s rastom únavy u nej rastie i hyperaktivita. V stavoch tej najväčšej vyčerpanosti je Veronika schopná vyliezť na luster a skočiť z neho salto dozadu, a to minimálne stokrát za sebou:)  Nemusím vám hovoriť, že si na novú situáciu akosi neviem zvyknúť. Dlho mi trvalo, kým som sa zmierila so stavom, že naše dieťa chodieva spať okolo jedenástej večer, na jej denné spánky som sa tešila  a vychutnávala si ich naplno a teraz toto! Večer síce zaľahne už o deviatej, pol desiatej, ale ja som po celodennej šichte unavená viac ako ona.

Aj tak je rozkošná! Keď sa mi snaží pomáhať a ja ju nájdem v kúpeľni drhnúť kefou záchodovú misu... keď mi z drevených kociek uvarí skvelý obed... povie "maminka, poď sa pomojkať"... keď mi na balkóne sama poleje všetky kvety a voda je všade, kam sa pozriem... keď  mi nakreslí obligátne slniečko, mesiačik, planétku a hviezdičku... keď chce, aby som jej tisíckrát denne rozprávala o sanitke alebo o bábätkách (predtým o kombajne, kolovrátku...)... ach, tretí rok je naozaj za odmenu. Fakt.

Z prázdnin

Po takmer dvoch týždňoch strávených na Kysuciach sme naspäť doma. Bolo výborne, dobre som si oddýchla. Teraz práčka beží naplno už neviem koľký raz, upratuje a triedi sa, bolo treba pozalievať a ošetriť povädnuté kvetiny a bylinky na balkóne, nakúpiť do zásoby, lebo chladnička zívala prázdnotou. Len keby nás neničili tie horúčavy! V byte máme vyše tridsať stupňov, vonku ani nechcem vedieť... Ani len vánok nezahýbe záclonami. Nedá sa cez deň normálne fungovať, ísť von, v noci spať. Teším sa na dážď. Keď príde, s radosťou mu nastavím tvár. 

Tu je aspoň zopár "prázdninových" fotiek pre pozdvihnutie nálady.

1. na Kysuciach dozreli čerešne len teraz, 2. legendárna Kofola, táto je bez cukru, sladená stéviou, 3. mamin vyprážaný syr a karfiol, 4. jahody, maliny a čučoriedky, 5. môj obľúbený šalát v Penzióne Mária, 6. sušíme hríby

1. Veronika papá čučoriedky a červené ríbezle, 2. hladká sliepku, 3. na trampolíne, 4. s dovolenkovým darčekom od uja a tety, 5. v bazéne, 6. pomáha babke vykopávať cesnak

1. u dedkovcov na dvore, 2. pohoda na lehátku, 3. a 4. v Penzióne Mária, 5. suší sa Materina dúška, 6. aj motýle majú radi chlieb

1.   surfínie, 2. hlavne niečo chladené, 3.  mamine muškáty, 4. nové vecičky pre bábätko, čo sa nám narodí v januári (áno, áno, budeme štyria:))), 5. opraté, 6. toľko cesnaku z jedného malého záhonu

Pekný zvyšok leta!