Cez víkend sa mi u svokrovcov dostala do rúk kniha o výchove a starostlivosti o dieťa vydaná niekedy na začiatku 80.tych rokov. Nie, nikto mi ju nenanútil, ale celkom ma zaujímalo, akým smerom sa vtedy výchovné trendy uberali, tak som si ju prelistovala a kde tu sa začítala. No poviem vám, celkom ma šokovala. Dych vyrážajúcich pasáží tam bolo viacero, za všetky spomeniem aspoň tú, kde autorka varuje rodičov pred "naučením si" malého (niekoľko mesačného!) dieťaťa na časté nočné budenie. Vraj keď sa dieťa prebudí a začne plakať, treba iba skontrolovať, či nie je v ohrození, prípadne nemá mokrú plienku a ak je všetko v poriadku, nechať ho plakať aj hodinu (!), ak rodič vydrží. Dieťaťu sa vraj nič nestane a pochopí, že rodič nebude tancovať, ako ono píska.
Bŕŕ! Vychádza mi, že teoreticky by podľa tejto knižky mala byť vychovávaná práve naša generácia. Tridsiatnici. A pravdu povediac, celkom by ma zaujímalo, čo dokáže takýto ignorujúci prístup rodiča napáchať na detskej duši. Ja neverím, že pri metóde vyplakávania a ignorácie emocionálnych potrieb sa dieťaťu nič nestane. Možno nie fyzicky, ale psychicky celkom určite. A potom si skrytú ujmu nesie so sebou celý život. Nechcem dramatizovať, ale verím, že aj zážitky zo skorého detstva dokážu celkom pekne pošramotiť celý nasledujúci život jedného človiečika.
Ale aby som nebola až taká negativistka, celkom ma v knižke pobavila kapitola o vývine dieťaťa po prvom roku života, ktorá automaticky predpokladala, že všetky ročné deti sú už odplienkované a radila rodičom občasné mokré nehody veľkodušne tolerovať:-)
Ja viem, že (nehľadiac na dobu) sa všetky mamy snažili a snažia vychovávať svoje ratolesti najlepšie ako vedia. Trendy vo výchove sa menia a čo sa pred tridsiatimi rokmi považovalo za normu, dnes možno vo veľkom odsudzujeme. Ktovie, ako budú výchovné trendy vyzerať o ďalších tridsať rokov. Aj to by ma celkom zaujímalo:-)
Pekný týždeň:-) Nezabudnite sa usmievať.
5 komentárov:
tiež sa mi ústa otvárajú nad tým. Ešteže máme svoj rozum, teda skôr cit. som presvedčená o tom, že sa to vráti. Usmievam usmievam, v piatok sa vidíme :)
Nechať dieťa vyplakať? Nieeeeeeee. Ja predpokladám, že keď sa žena rozhodne mať dieťa, tak s tým nočným budením ráta. Aj keď je to niekedy masaker. Ale nechať malého človiečika plakať v tme? Keď sa ešte nevie poriadne hýbať? Keď nevie zavolať mamu inak ako plačom? Inak, pýtala som sa mamy, či ma nechávala plakať. A nenechávala. Hneď mi je lepšie:-)
Marečka, áno, áno, v piatok sa vidíme...ešte sa ti vo štvrtok ozvem a dohodneme podrobnosti:-)
Danka, osobne si myslím, že hádam je málo rodičov, ktorí by nechali svoje dieťa takto vyplakávať...verím, že sa nemýlim:-) pozdravujem a drobčekovi pusu
my sme mali doma knihu o planovanom rodicosvtve a vychove k manzelstvu z roku 2 (teda asi zo 60´s alebo 70´s neviem teraz, nasi si ju kupovali) a to su tiez dobre supy. milujem to citat, lebo sa vzdy nasmejem jak hovado.
Lady, tiež dobre:-D
Zverejnenie komentára